Do Piešťan doniesli genia loci najstaršieho pútnického miesta

Umelci si uctili svojou tvorbou nielen stvoriteľa neba i zeme, ale i dvoch svätcov – Andreja-Svorada a Beňadika. Tí v 11. storočí putovali krajinou. Zastavili sa a žili práve na Skalke. Jedného z nich hodili zo skaly a pohltila ho krútňava Váhu. Na tomto mieste, zrejme cítiac genia loci, vybudovali neskôr diecéznu svätyňu postavenú na skale. Toto miesto sa volá Malá Skalka. O kúsok ďalej, na Veľkej Skalke, ostali pozostatky benediktínskeho opátstva z roku 1224. Tu sa nachádza aj Beňadikova jaskyňa. Diela, inšpirované práve týmto pútnickým miestom, ktorého patróni „šéfujú“ Nitrianskej arcidiecéze, nebolo možné predstaviť pre krátkosť vernisáže v Piešťanoch jednotlivo, preto si výtvarník a zároveň koordinátor sympózia Jozef Vydrnák vzal na pomoc štyri najčastejšie kladené novinárske otázky.

Informoval Piešťancov o tom, v čom bol 11. ročník oproti predchádzajúcim výnimočný, s akými dojmami a víziami umelci každoročne prichádzajú na toto starobylé pútnické miesto, ako na nich vplýva v súčasnosti a tiež, čím „hostina ducha“ nasýti laických návštevníkov. „Niektorí výtvarníci mi pri prvom ročníku hovorili, že na sympózium prišli skôr z recesie a brali akciu ako dobrý úlet. Neskôr, počas podujatia, mi hovorili, že cítili, že to nie je obyčajné miesto, ale priestor s výrazným geniom loci, so silnou vnútornou energiou, ktorá tam modlitbami po stáročia vsakovala a ktorá k vnímavému návštevníkovi prehovorí. A došlo i u nich k zmene prvotného postoja. To však neznamená, že naše sympózium je ‚smrteľne vážne podujatie‘. Na Skalke býva vždy výborná výtvarnícko-hudobno-literárna nálada. Moravania v prvom ročníku maľovali pri džbánkoch vína a výtvarník Franta Pavlica mal vangogovský klobúk. Aj hudba hrala, aj sa spievalo, aj maľovalo, aj debatovalo. Vznikli nové priateľstvá, ktoré pretrvali. Mnohí sa chcú sympózia zúčastniť opäť a aj my sme radi, že na každom ročníku vzniká akési neformálne spoločenstvo Skalky, ktoré sa síce rozletí po Slovensku, ba aj za hranice. Ale myslím si, že dlho – a možno do smrti – budú výtvarníci či literáti cítiť akési neviditeľné puto, ktoré ich spútalo, keď tvorili na Skalke…“ uviedol J. Vydrnák.

Zaujímalo nás, čím teda Skalka nasýti aj tých, čo sem prídu bez nejakých „vyšších“ pohnútok. „Každý zvedavec sem môže prísť v júni, keď sa sympózium každoročne konáva, a môže sa stať aktívnym účastníkom tvorivého procesu medzi autorom a rozpracovaným dielom cez pozorovania postupu tvorby, ale aj cez diskusie. Potom v prvú júlovú sobotu pred prvou nedeľnou hlavnou púťou na Skalke môže navštíviť kláštor počas slávnostnej vernisáže a stáť zoči-voči už hotovej vystavenej kolekcii diel. Bývajú označené štítkami s menom autora, názvom diela a použitou výtvarnou technikou. Presne tak, ako to vidíte u vás v piešťanskej galérii,“ dodal J. Vydrnák.

„A keď k tomu pridá svoju fantáziu, vedomosti, informácie o výtvarnom umení a známy Dostojevského výrok: „Krása spasí svet“ a ešte si vypočuje vždy originálny a interesantný príhovor kurátora Mariána Kvasničku, bude mať o zážitok postarané. No a ak toto všetko vstrebe, spracuje v hlave a na záver vynesie estetické rezultáty k pozorovaným obrazom a sochám, určite príde aj o rok. Pridanou hodnotou mu bude putovanie po jaskynnom komplexe kláštora na Veľkej Skalke, návšteva svätyne na Malej Skalke alebo vniknutie do útrob zeme po krížovej ceste či útrob zelene masívu Skalky. A všade tam môže nechať cez modlitbu či stíšenie svoje vnútro i svoje osobné diela vynárať a v duálnej komunikácii s Najvyšším Autorom nechať seba na obraz Boží pretvárať,“ znelo pozvanie Vydrnáka za duchovnom Skalky.

Jedným z aktérov sympózia, ktorí sa s obľubou vracajú do Piešťan, je Jozef Hubinský. V Galérii Fontána vystavuje svoje plastiky, no nie je to jeho jediná prezentácia v meste, ktoré patrilo medzi jeho najšťastnejšie v živote, pretože sem už ako dieťa chodieval s otcom, ktorý v Piešťanoch kedysi žil a mal obchod, na výlety. Ba neskôr tu aj sám J. Hubinský žil, narodila sa mu dcéra a mladá rodina zažila krásne obdobie vyrastania detí. Tento autor má samostatnú výstavu v Dome umenia s názvom Pseudologia fantastica, čo v preklade znamená – patologické luhárstvo. Prečo práve takýto názov? Skúste výstavu(y) navštíviť a pokúste si odpovedať sami.

Viera Dusíková