Generálny riaditeľ americkej firmy kreslí ako profík

Dôvod bol jasný. Svojou prítomnosťou si chceli uctiť dobrého bývalého šéfa – riaditeľa novomestského gymnázia aj generálneho riaditeľa piešťanskej firmy ON Semiconductor. Vpredu sedela Janiskova rodina – štyri generácie žien a jeho vnuci.

Autora, jeho pôsobenie i trio hudobníkov, ktorí vernisáž spestrili svojimi skladbami, predstavila riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová. Potom sa slova ujal samotný umelec: „Editka mi odporúča, aby som sa nepredstavoval ako amatér, ale ako umelec neprofesionál. Nemám totiž výtvarné, ale technické vzdelanie. Moje výtvarné začiatky možno datovať do sedemdesiatych rokov minulého storočia a čiastočne to boli aj osemdesiate roky.“

Jozef Janiska si zaspomínal aj na svoj najvýraznejší úspech vo výtvarnom svete, keď ako vojak základnej služby preberal prvú cenu v armádnej súťaži umeleckej tvorivosti v odbore kresba: „Vtedy si ma dal zavolať jeden súdruh poručík a povedal mi, aby som počkal na vedúceho propagačného oddelenia Armády ČSSR. Pomyslel som si, budú odmeny. Možno dostanem priepustku alebo niečo podobné. No… bola to odmena, ale iná. Vyfasoval som tím architektov a výtvarníkov, ktorí sa zúčastnili tak ako ja armádnej súťaže. Pod mojím velením mali za mesiac prerobiť propagačnú agendu na veliteľstve armády v Příbrame. A tak sme sa pustili do prerábania materiálov po 16. zjazde KSČ. Urobili capa záhradníkom. Ale všetko zlé je na niečo dobré, od mojich nových kolegov architektov a výtvarníkov som sa mnohému naučil. A tam sa vtedy moja výtvarná kariéra skončila.“

Naplno sa začal venovať už iba práci a, samozrejme, svojej rodine. „Tieto činnosti som miloval, robil som ich veľmi rád, ako hovorí moja vnučka. A preto som potešený, že tu v Piešťanoch vidím na vernisáži mojich kresieb bývalých kolegov zo školstva aj z ON Semiconductoru, kde som strávil osemnásť rokov,“ tešil sa z účasti na podujatí umelec.

Pretože v živote sa človek, ktorý má mnoho povinností, stáva postupne klbkom stresov, potreboval sa aj Janiska nejako zbaviť nahromadeného napätia. A tak sa dal opäť v októbri 2015 na to, čo robí rád – na výtvarnú činnosť. Comeback vo veľkom štýle neprofesionálneho umelca môžu návštevníci výstavy s názvom (Ne)známe tváre obdivovať v Dome umenia. Janiska vzdal svojimi portrétmi poctu ľuďom, ktorí mu akýmkoľvek spôsobom urobili život krajším, radostnejším. Vytvoril ich ceruzou, kriedou, pastelom, akvarelom, perokresbou či kombináciou techník.

(vd)