V krajine jaskýň a bielych koní
Ak sa povie názov Lipica, milovníkom golfu sa v hlavách premietne nádherný športový areál, milovníkom koní zasa starodávny žrebčín na území Slovinska, v ktorom vyšľachtili majestátneho bieleho koňa. Oba areály spolu susedia, my vás však pozývame na prehliadku toho druhého.
Prečo? Mnohí počas leta cestujete na dovolenku do Chorvátska či Talianska. Ak celý pobyt netrávite len pri mori, určite hľadáte aj tipy na jednodňové výlety. Z Istrie, okolia Rijeky či zo severu Talianska je to do Lipice len kúsok. Nachádza sa približne 25 kilometrov od svetoznámej Postojnskej jamy, slovinskej jaskyne, a zhruba 10 kilometrov od Terstu. Takže si jednodňovú návštevu Slovinska môžete skombinovať a výsledok určite stojí zato.
Lipicanske kone síce môžete naživo vidieť aj v žrebčíne v Topoľčiankach, ale v Lipici sa všetko začalo pred viac ako 400 rokmi. Základy areálu ich celého chovu nechal postaviť arcivojvoda Karol, tretí syn cisára Ferdinanda I. Habsburského v roku 1580. Lokalita vyhovovala španielskym plnokrvníkom z Andalúzie, tie začali účelovo krížiť s inými európskymi a arabskými koňmi. Výsledok je naozaj zaujímavý, pretože aj keď mláďatá hrajú rôznymi tmavými farbami, v dospelosti sú lipicany typicky biele. Až na niektoré výnimky, ktoré v chovnom žrebčíne nájdete tiež.
Dnes po svete behá asi 4000 lipicanov, v ich rodisku chovajú desatinu z tohto počtu. Nie je to však jediné plemeno, ktoré Habsburgovci vyšľachtili zo španielskych a starotalianskych koní. O rok skôr totiž založil žrebčín v Kladruboch nad Labem „úradujúci“ cisár Rudolf II. (vnuk Ferdinanda I.), odkiaľ pochádzajú „kladrubáky“, slávne záprahové kone do šľachtických kočiarov. Obe plemená majú spoločnú časť krvi, v Kladruboch sa dokonca lipicany chovali tiež. Odtiaľ boli prevezené napríklad aj do žrebčína v Kopčanoch, ktorý nechal postaviť v roku 1736 manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, alebo po vzniku ČSR do už spomínaných Topoľčianok.
To, čo dnes nájdete v Lipici, vzniklo za vlády cisára Jozefa (1705-1711). Barokové budovy síce už odvtedy zmenili zovňajšok, interiér stajne pre žrebcov či samotnú kaplnku akoby premeny obišli. V rovnakom období vznikali aj oplotené pastviny, cesty a lesy, takže prechádza okolitou prírodou tiež stojí zato. Dnes je všetko zrevitalizované aj vďaka eurofondom, takže verejnosti sú voľne prístupné niektoré stajne, kaplnka či interaktívne múzeum, v ktorom sa dozviete viac o vzniku žrebčína i samotného plemena.
Okrem toho si môžete pozrieť aj múzeum kočiarov či zhliadnuť tréning koní. V niektorých dňoch divákom tiež predvádzajú „vyštafírovaní“ jazdci ukážky španielskej jazdeckej školy. Ak však máte chuť, na lipicanoch si môžete aj zajazdiť, prípadne sa po areáli žrebčína povoziť v historickom koči. Tak želáme šťastnú cestu.
Gabo Kopúnek
