Hradná prechádzka v spoločnosti grófa Drakulu

Hrad Forchtenstein okolo roku 1300 postavili grófi z neďalekého Mattersdorfu a po ich vymretí sa stal majetkom Habsburgovcov. Využívali ho ako zástavu šľachticom, od ktorých si požičiavali peniaze. V prípade Esterháziovcov to však bolo celkom inak.

Súčasť mierovej zmluvy

V tomto roku si v rámci „osmičkových výročí“ pripomíname aj dva dátumy ničivej náboženskej vojny na európskom kontinente – tridsaťročnej vojny. Vypukla v roku 1618 povstaním českých šľachticov proti Habsburgovcom a skončila sa Vestsfálskym mierom. Na vtedajšom území Slovenska sa síce nebojovalo, no do boja proti Habsburgovcom sa postavilo aj sedmohradské knieža Gabriel Bethlen, ktorý počas vojenských výpadov pustošil aj náš región, pričom dvakrát dobyl Trnavu.

V rámci nášho príbehu spomenieme prelom rokov 1621-22, keď cisár Ferdinand II. podpísal s Bethlenom v Mikulove prímerie. V rámci „nových priateľských vzťahov“ cisár kniežaťu za to, že sa vzdá titulu uhorského kráľa, okrem iného daroval aj sedem stolíc na východe monarchie, pevnosti Tokaj, Mukačevo a Ecséd a vojvodstvá v Sliezsku. Mukačevo však patrilo Mikulášovi Esterházimu, a tak tento „problém“ vyriešil cisár tak, že Esterházi ako „bolestné“ získal panstvá Forchtenstein a Eisenstadt a o tri roky neskôr aj titul palatína.

Pomohol aj Atila

Pre šľachtica z málo významného rodu celkom primeraná odmena aj za to, že pre svoju rekatolizáciu prišiel o nárok na majetky v Galante. Založil však novú rodovú vetvu, ktorá to mocensky z Esterháziovcov dotiahla najďalej. Konštatujeme to aj na základe poznatkov z návštevy hradu Forchtenstein (maďarsky Fraknó), ktorého najvýznamnejšie stavebné úpravy zrealizoval v druhej polovici 17. storočia Mikulášov syn Pavol. Aj dnes vo vnútornom dvore horného hradu vidno pozostatky nástenných malieb s politicko-genealogickým obsahom či barokovú jazdeckú sochu Pavla I., ktorému bol v roku 1687 udelený kniežací titul.

Spomínané maľby i zbierka obrazov predkov, medzi ktorých Pavol I. neváhal začleniť kráľa Hunov Atilu či Vlada III. Tepesa prezývaného aj Drakula, mali legitimizovať postavenie a moc vznikajúcej kniežacej dynastie. V zbieraní portrétov pokračovali aj jeho potomkovia, takže dnes predstavujú jednu z najväčších barokových rodinných galérií v strednej Európe. Portréty v životnej veľkosti sú vďaka zobrazeným honosným róbam a cennostiam aj nahliadnutím do uhorskej histórie odevu a šperkov.

Obrazy sú vystavené spoločne s barokovým reprezentačným nábytkom a zbierkou vzácnych umeleckých predmetov. K vrcholom expozície patrí jednoznačne miestnosť zariadená barokovým strieborným nábytkom a stolom z dielne Davida Schwestermüllera z roku 1656. Spolu s hodinami, svietnikmi a zrkadlami ide o jednu z najväčších a najstarších zachovaných zbierok strieborného nábytku v Európe.

 

Sieň plná pokladov

Ďalšie protihabsburgské povstania či prítomnosť Turkov prinútili Esterháziovcov využívať hrad ako trezor cenností, dokumentov či kuriozít, rovnako aj ako skladisko vojenskej výzbroje. Pavol I. nechal v srdci hradu za hrubými múrmi v roku 1692 zriadiť klenotnicu s komplikovanými uzamykacími mechanizmami. Vložil do nej to najcennejšie, čo získal jeho otec Mikuláš, a taktiež sa v nej nachádzajú predmety z ďalších období. Vďaka svojmu takmer úplne zachovanému inventáru a zariadeniu zo 17. storočia je pokladnica európskym unikátom.

A to aj vďaka tomu, že sa na pokladnicu akosi pozabudlo a „objavili“ ju zhruba pred sto rokmi. Stalo sa tak za Pavla V. kniežaťa Esterházi (1901-1989), ktorý sa po rozpade monarchie rozhodol pre maďarské občianstvo a časť z dedičstva predkov venoval novovznikajúcemu štátu. Aj preto sa niektoré z najvzácnejších objektov dostali do maďarského Múzea umeleckých remesiel, no koncom druhej svetovej vojny sa opäť stali majetkom kniežaťa Pavla, ktorý ich mal vystavené vo svojom budapeštianskom paláci na ulici Tarnok. Jedna časť bývalého forchtensteinského inventára sa dodnes nachádza v múzeu v Budapešti a je vrcholom zbierky zlatých a strieborných šperkov, pokladov a textílií raného novoveku. Mince z pokladnice sa nachádzajú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.

No i tak je čo v klenotnici obdivovať. Napríklad vzácne augsburgské automaty a hodiny, exotické kuriozity, početné predmety sústružené zo slonovej kosti a rohoviny, rodinné spomienkové predmety a korisť z vojny s Turkami. Keďže Esterháziovci ako ríšske kniežatá mali povinnosť postaviť regimenty, na hrade nájdete bohatú zbierku zbraní z obdobia tridsaťročnej vojny, uniformy i korisť z rakúsko-pruskej vojny či z bojov proti Napoleonovi. Je najväčšou súkromnou zbierkou zbraní v Európe.

Gabo Kopúnek