Venované ženám
Milé dámy, zachovali ste si po svadbe svoju postavu? Já áno, dokonca som ju zdvojnásobila. V začiatkoch nášho vzťahu nebol môj muž príliš nadšený, že som novinárkou. Vraj stále niekde lietam a on nestíha sledovať kde. A keď príde domov, deti sú samy, a až príliš samostatné.
Viera Dusíková (Autor: red)
Teraz mu to, zdá sa, vyhovuje. Stále opakuje, že som vlastne šťastným človekom, robím prácu svojich snov. A ja mu oponujem, ty ani netušíš, že by som stála niekedy radšej nad hrncami. A on nato – rob radšej to, čo vieš.
Muži verzus ženy – to je večná téma. Dobrá, nikdy nevyčerpaná. Vždy nás baví, nikdy nenudí. Teraz však aktuálne už nejaký ten rok prispievam aj do debát o opatrovateľstve. „Ako sa máš, mami?“ pýtam sa mojej imobilnej mamičky. „Ani sa nepýtaj, daj tabletku, strááášne ma bolí hlava,“ dramaticky zakvíli a chytí sa za hlavu. Namiesto ibalginov, novalginov jej podávam lentilku. Je dosť veľká, dosť farebná a rýchle sa zapíja a zaberá. Aspoň do najbližšej otázky.
Ideme na vychádzku, tisnem ju na vozíku, po chrbte mi steká pot a ona zahlási: „Rýchlejšie, čo sa tak vlečieš.“ Zrátam kilá, ktoré držím v rukách. Sedemdesiat váži ona, niečo váži vozík, niečo nákup a najväčšou „ťarchou“ sú vyspádované chodníky a diery v nich. Minule som teda pridala a nechtiac ju vykydla z vozíka. Môže za to asi polcentimetrový útvar vyčnievajúci z asfaltu. Stačil na katapultovanie.
Nič sa sa jej, chvalabohu, nestalo, a tak si ju radšej pripevňujem. Už zajtra mi isto pripomenie opäť to svoje: „Nevleč sa tak, poďme rýchlejšie. Rýchlejšie ma opatruj!“ Aj tento editoriál sa snažím písať rýchlo, aby mi niekto nevyčítal, že som spomalená.
Mimochodom, milé dámy, nezdá sa vám, že ženám s pribúdaním kíl hodina preletí rýchlejšie a my nič nestíhame?
Viera Dusíková
