Unikát: Vrbovčanka pochovala sedem mužov, ôsmy ju prežil
V súčasnosti sa ani ženy, ani muži príliš nehrnú do chomúta. A ak si už majú vybrať partnera, veľmi dobre si to premyslia. Viete ale, že vo Vrbovom žila v devätnástom storočí žena, čo sa vydávala až osemkrát? Inú farbu ako čiernu a bielu zrejme jej skriňa nezažila. Tú čiernu ale po smrti mužov nenosila dlho. Hneď sa vrhla do náručia ďalšieho. Pritom sa o nej nedá tvrdiť, že by svojich manželov kántrila ako povestný pavúk, čo po párení zabíja samčekov. Vraj išlo o dobrú partiu z dobrej rodiny. Nikdy nestála pred súdnym tribunálom.
Jej prvým manželom bol majster čižmár, posledným murár. Medzitým jej prstienky navliekali súkenník, mäsiar či hrnčiar. Príčiny ich úmrtí sú rôzne – jeden zomrel na suchoty, ďalší na starobu, na vodnatieľku, zápal podbrušnice či nešťastný pád. Či mu milovaná vdovica pritom páde troška nepomohla, už nik nezistí. O príčine ich úmrtí sú dochované matričné doklady, nie však pri všetkých manželoch. Muselo to biť do očí mnohým, ale nik jej nič nedokázal. Život tejto vdovice určite nebol jednotvárny. Podrobnosti vypátral Vrbovčan Vladimír Bzdušek a na základe dochovaných archívnych materiálov vošla multivdova – Katarína Csassna – do Českej knihy rekordov, ktorá zaznamenáva aj medzinárodné rekordy.
Ako sa dopátral k objavu
„Zaujímam sa o lokálnu históriu mesta Vrbové a pri prechádzaní internetu s odkazmi na Verbó – Vrbové som náhodne narazil na stránku: „The Unknown History of MISANDRY“ (Neznáma história mizandrie – mizandria → chorobný odpor žien k mužom). Je tu okrem iných hrôz popisovaný príbeh sedemnásobnej vdovy podozrievanej zo zavraždenia svojich manželov. Jej meno je uvedené ako Catherine Csassna. Mená manželov nie sú uvedené, len ich stručná charakteristika, u niektorých povolanie, u iných vek s indíciami, že ich úmrtia ako zdravých mocných chlapov v najlepšom veku nemôžu byť len také náhodné a stali sa obeťami ‚čiernej vdovy‘. Malo sa to všetko odohrať vo Vrbovom roku 1880, presnejšie to mal byť rok smrti posledného manžela,“ uviedol V. Bzdušek.
Keďže o niečom takom sa vo Vrbovom nikdy nechyrovalo, priezvisko „Csassna“ tiež znie nevrbovsky, a mená manželov neboli v článku uvedené, pátračovi sa zdalo, že mohlo dôjsť k zámene slovenských lokalít Vrbové – Vrbov – Vrbovce. Stáva sa to často.
A pretože novinový príbeh mal uvedený prameň, článok „Much Married” (Veľakrát vydatá) z novín „Vermont Phoenix (Brattleboro, Vt.), Aug. 13, 1880, p. 1“ a vďaka digitalizácii starých publikácií a ich sprístupnení na internete V. Bzdušek objavil výtlačok amerických novín zo dňa 13. augusta 1880 s uvedeným článkom, ktorý je k dispozícii na webovej stránke. „Ani v tomto novinovom článku však nie sú uvedené žiadne ďalšie podrobnosti o prípade. Po chvíli uvažovania čo ďalej mi napadlo, že aj vtedy to predsa muselo fungovať presne ako dnes. Senzačnú správu jednoducho prebrali z iných novín! Ale odkiaľ? Ak z novín, tak z maďarských, rakúskych, prípadne slovenských blízko zdroja. Najlepšou voľbou sa mi pre začiatok zdali rakúske noviny. A to hlavne preto, že sú tiež zdigitalizované na internete a dajú sa fulltextovo prehľadávať. A kedy? Ak lodná doprava do Ameriky vtedy trvala asi jeden-dva týždne plus nejaký ten vlak do prístavu, tak pôvodný článok mohol vyjsť asi mesiac predtým,“ uvažoval objaviteľ správy.
Po týždni prehľadávania desiatok titulov skenov vtedajších novín a so značnou dávkou intuície a šťastia natrafil na rakúske noviny Tages-Post zo dňa 9. júla 1880, vydávané v Linci ako orgán Liberálnej strany. Značná časť ich obsahu bola venovaná obchodom na burze a zámorským lodným dodávkam tovaru, čím je vysvetlené, prečo sa takéto noviny dostali aj do amerických prístavov.
V rubrike „Správy dňa“ je uvedený článok s názvom „Žena, ktorá pochovala sedem manželov“. V tomto článku sú už uvedené aj mená všetkých siedmich manželov s ďalšími podrobnosťami a dátumami, a tie mená jednoznačne umožňujú zaradenie príbehu do Vrbového.
Prvýkrát sa vydala ako 17-ročná
Preklad článku s určitými úpravami znie takto: „Ako bolo hlásené jednými peštianskymi novinami z Vrbového, žena menom Katarína CSASSNA odprevadila pred troma dňami (26. 6. 1880 – pozn. autora) do hrobu siedmeho manžela. Táto žena má za sebou zaujímavý životný príbeh, ktorý rozpráva veľa prekvapivých podrobností. Spomína presný časový sled všetkých jej manželstiev a ukazuje, že vstúpila do prvého manželstva v sedemnástom roku. Prvým manželom bol čižmársky majster Martin BOSÁK, ktorý potom žil len pätnásť mesiacov a zomrel na suchoty. Jeden rok bola vdovou, potom si ju vzal Ján KUBÍČEK, tiež vdovec, ktorý bol veľmi starý, žili spolu 13 rokov, a potom on zomrel na starobu vo veku práve sto rokov. Za týmto mužom nesmútila ani jeden mesiac, pretože sa okamžite vydala za Martina KRCHNÁKA, ktorý zomrel po štyroch rokoch na vodnatieľku. Za týmto tretím plakala deväť mesiacov, potom sa jej podarilo osviežiť sa mladým mužom menom Juraj NIŽNÁNSKY vo veku 28 rokov. Ale ani toto manželstvo netrvalo dlho, lebo po štyroch rokoch bolo súdené, aby naša hrdinka našla manželstvo nové. Nižnánsky prišiel o život pri nešťastnej náhode. Po pohrebe bola vdovou osem týždňov. Vydala sa za mäsiara Jozefa MARCINKU a strávila s ním šesť rokov. Keď zomrel, vydala sa deväť mesiacov po pohrebe za muža silného ako buk menom Jozef TAMAŠKOVIČ. Bolo to jej šieste manželstvo a všetci vo Vrbovom verili, že tento človek ju prežije. Ale po krátkych štyroch mesiacoch klesol na šiestom mieste do hrobu. (Ostatné) ženy horko oplakávali hrob (tohto) šiesteho, na ktorom ešte nestihla vyrásť tráva, a už sa hovorilo o manželstve so siedmym, hrnčiarom Jozefom PILÁTOM, čo sa aj stalo. Tento muž bol teraz (26. 6. 1880 – pozn. autora) pochovaný herkulovskou ženou a ona zamýšľa vydať sa ôsmykrát, stále vyžaruje silu a zdravie na ešte aspoň dvanásť mužov.“
Autor článku vtedy ešte netušil, že Katarína sľubovala vernosť až po hrob ešte jednému mužovi. A ten ju prežil. Možno aj vďaka tomu, že nebol Vrbovčan.
Z týchto manželstiev sa narodili aj deti, po tých však Vladimír Bzdušek z časových dôvodov podrobnejšie nepátral a uvádza len tie, na ktoré v rýchlosti narazil: Martin Bosák – z. 1. 8. 1842, Mária Bosáková – n. 25. 1. 1843, Pavol Kubíček – n. 14. 1. 1849, Alžbeta Krchnáková – n. 14. 11. 1862, Anna Nižnánska – z. 16. 11. 1868. Je možné, že dodnes žijú vo Vrbovom ich potomkovia.
Údaje potvrdila cirkevná matrika
Všetky ostatné údaje, najmä dátumy, sú overiteľné v matrike rímskokatolíckej cirkvi Vrbové, pri každom sobáši Kataríny ako vdovy je uvedené meno predchádzajúceho manžela, takže zámena za inú osobu je vylúčená. Predovšetkým novinový článok ako celok viac-menej verne zodpovedá skutočnosti. Nepresnosti v dátumoch a časových intervaloch trvania manželstva a vdovstva nie sú podstatné, skôr svedčia o tom, že autor ich vylovil z pamäti, nevyhľadal ich presne v matrike, nebol to teda asi miestny kňaz. Je možné, že to bol nejaký príbuzný posledného zomrelého, hrnčiara Piláta, ktorému to už nedalo, spravodlivo sa rozčúlil a považoval za potrebné to medializovať. Čo je moc, to je moc, ale sedem pochovaných je už príliš!
Hlavná hrdinka príbehu Katarína Csassna je v matrike písaná ako „Chaszna“. Obdobné priezvisko sa už dnes vo Vrbovom nevyskytuje, ale v dobových indexoch matrík je niekoľko osôb s týmto menom. Podľa matričných zápisov išlo o zámožnejších ľudí. Takisto povolania manželov Kataríny a svedkov pri sobáši hovoria o dobre situovaných osobách. Priezviská manželov sú tradičné, typicky vrbovské. A tým je asi tiež vysvetliteľný vysoký počet sobášov. Katarína bola jednoznačne dobrá partia.
Vdovy sa so sobášom bežne neponáhľali
V tej dobe bolo niekoľko sobášov – dva aj tri – pomerne bežných, najmä z dôvodu značnej úmrtnosti rodičiek, a tiež sobášov ovdovených ľudí vo vyššom veku, ktorí sa takto navzájom podporovali v starobe, aby mohli bývať pod jednou strechou. Takisto mladá vdova s malými deťmi nutne potrebovala manžela. Z formálne-právneho hľadiska nič nebránilo tomu, aby sa vdovec neoženil znova hoci na druhý deň po pohrebe. U žien-vdov bola situácia trocha iná, niekedy sa vyžadovalo počkať určitý čas, kým nebolo isté, že nebola tehotná so zomrelým manželom. Aj keď neexistuje a nikdy neexistoval právny limit na počet riadne uzavretých manželstiev, predsa len vyšší počet sobášov bol z neformálneho, spoločenského hľadiska akosi nežiaduci, bilo to do očí. Tiež boli určité nepísané pravidlá ohľadne držania smútku nejakú dobu po smutnej udalosti.
Zaujímavým detailom je dožitý vek Jána Kubíčka, údajne sto rokov. Podľa zápisu úmrtia v matrike sa dožil 101 rokov. „Matričný zápis o jeho narodení som však nenašiel. Vtedy nebývalo bežné, aby ľudia vedeli presný rok, či dokonca deň narodenia. Nepotrebovali to. Narodeniny sa neoslavovali, len meno. V prípade úmrtia veľmi starých ľudí sa ich vek pri pohrebe mohol jednoducho ‚zaokrúhliť‘,“ uviedol V. Bzdušek.
Životný príbeh Kataríny mal pokračovanie. Vydala sa ešte raz. Posledný ôsmy raz. Tento manžel, murár Anton Skácil, sa od predošlých odlišoval nielen tým, že Katarínu prežil, ale aj tým, že nebol pôvodom z Vrbového, ale pochádzal z Tovačova na Morave. Žeby mu práve to zachránilo život? (Šíriteľ hoaxov by určite tvrdil, že práve on nechcel jesť vynikajúcu hubovú polievku – špeciálny recept pre čierne vdovy, ktorá tak náramne chutila jej predchádzajúcim manželom…). Skutočnosť zapísaná v matrike však nepripúšťa nijakú inú interpretáciu príbehu ako prirodzené príčiny úmrtí. V opačnom prípade by sa Katarína stala hrdinkou celkom iných zápisov.
Napriek dobe internetu, googlu a Guinnessovej knihy rekordov je problematické získať informácie o podobných prípadoch. Konzultáciami na webových fórach o genealógii sa V. Bzdušek dozvedel o prípade najviac päťnásobnej vdovy, takže vrbovská Katarína je možno skutočne rekordérkou. Samozrejme, hollywoodske hviezdy sa vydávali aj viackrát, ale obvykle po rozvode.
Podľa materiálu Vladimíra Bzdušeka pre Piešťanský týždeň spracovala Viera Dusíková.
