Žiaci z Lúky sa so školou lúčili oslavou jej polstoročnice

Slávnostné prejavy riaditeľky Adriany Holániovej a starostu obce Vladimíra Vöröša na akadémii vystriedalo pásmo piesní, tancov i hudobnej produkcie, ktoré deti pripravili pod vedením učiteliek základnej i materskej školy. Nechýbal pioniersky sľub či spartakiáda na skladbu Michala Davida – Poupata.

Škola si pozvala dávnych učiteľov, bývalých riaditeľov, vychovávateľky, absolventov, ba prišli aj kuchárky či iní zamestnanci školy, ktorí tu prežili svoj aktívny život. Pohostili ich nielen slávnostnou tabuľou, ale tiež reprezentatívnym programom, v ktorom sa predstavila aj piešťanská Slnečnica, afro tanečnice či bubnová šou. Nálada bola slávnostná. Každý sa s každým vítal, rozprával, ľudia si zaspomínali, aké to bolo, keď školské lavice drali oni.

Mladší mohli históriu školy spoznávať vďaka publikácii, ktorú pri príležitosti 50. výročia jej vzniku z rôznych zdrojov, dobových materiálov, kroník a historickej literatúry zostavili Adriana Holániová, Monika Sládková a Miroslava Gestingerová. Mimochodom, školu v obci Modrová, kam chodili aj deti z Lúky, spomínajú historici už v 17. storočí. Preskočme ale dve storočia a poďme sa pozrieť na začiatky vzdelávania priamo v obci Lúka.

Počiatky školy

Existencia ľudovej školy v Lúke je dosvedčená najneskôr v druhej tretine 19. storočia. V súvislosti s učiteľom Dvořákom, pôsobiacim v modrovskej škole v období 1834-1891, teda 57 rokov, sa vo vizitácii ostrihomského arcibiskupa spomína aj istý výpomocný učiteľ, ktorý učil v Lúke, kde bola pred časom zriadená samostatná škola. Školská kronika uvádza len to, že tu bolo vyučovanie „ešte pred rokom 1863 zavedené“. Vtedy však len v súkromných domoch. Žiadna školská ani obecná budova vhodná na vyučovanie neexistovala.

Problémom boli aj učitelia. Škola nemala stáleho učiteľa, preto neraz učili aj laici, roľníci či remeselníci bez akéhokoľvek pedagogického vzdelania. Ešte väčším problémom bola nepravidelnosť vyučovania a dochádzka žiakov. Istý čas tu učil aj organista z Veľkej Modrovky Janda, „ktorý len každý druhý deň prišiel vyučovať, aj to len veľmi povrchne a nedostatočne.“ O vhodných vyučovacích pomôckach mohlo byť len sotva reči.

Prvá budova

V druhej polovici 19. storočia zažívalo Slovensko prudký prírastok obyvateľstva. Pribúdalo v mestách i na dedinách, a to aj napriek pomerne masívnemu vysťahovalectvu do Ameriky. Počet obyvateľov Lúky ale kolísal. K roku 1871 je v Lúke zaznamenaných dovedna 649 obyvateľov, v roku 1900 len 523.

Vyučovanie v priestoroch maličkých izieb súkromných domov sa stalo neudržateľným. Obec sa preto rozhodla vystaviť rímskokatolícku ľudovú školu. „Ku tejto stavbe prispieval každý bez rozdielu náboženstva, lebo v obci bývali rímsko-katolíci, augsburskí evanjelici a židia,“ poznamenáva kronika. „V roku 1872-om pomocou bývalého baróna Imricha Mednyánszkého škola sa vystavila na zvanom pozemku Humenica.“

Budovu postavili z kameňa a surovej tehly, strechu pokryli slamou. Vydržiavanie školy i učiteľa bolo na cirkvi a obci. Obec musela prispieť takzvanými miestnymi pôžitkami. V roku 1876 sa vzdala svojich lesov v prospech baróna, ktorý sa na oplátku zaviazal pre školu a učiteľa každý rok zabezpečiť 28 metrov palivového dreva. Okrem toho občania prispievali tzv. zosypom – päť metrov raže a päť metrov jačmeňa. Z obecnej pokladne išlo na školu 200 korún ročne. Lúka nemala do roku 1873 vlastného učiteľa, ale chodieval tu učiť pomocník modrovského učiteľa. V rokoch 1874-1906 sa v škole vystriedalo desať učiteľov a dve učiteľky.

V roku 1907 uhorský parlament prijal Apponyiho zákony. Podľa predstáv vtedajšieho režimu mal každý absolvent po šiestich rokoch povinnej školskej dochádzky ovládať maďarský jazyk slovom i písmom. Deti maďarčine nerozumeli, tobôž, aby sa v nej učili školskú látku. V praxi sa tak na väčšine škôl na etnicky slovenskom území naučili akurát pár maďarských fráz, modlitieb a čísloviek.

Druhá budova

V roku 1909, v súvislosti s narastajúcim počtom detí, potrebovala školská budova rozšírenie. Z dobových prameňov sa dozvedáme aj o rozmeroch budovy: dĺžka 10,35 m, šírka 5,22 m, výška 3,20 m, budova mala päť okien. Slamu na streche nahradila modernejšia škridla. Po rekonštrukcii školy a obsadení učiteľského miesta ostala nevyriešeným problémom nepravidelná dochádzka detí. Tá sa ešte zhoršila po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď práve deti museli nahrádzať chýbajúce mužské sily. V najťažšej vojnovej dobe pôsobila v škole ženská sila, učiteľka Gabriela Šašvariová, po nej zasa Július Darvaš (Dvorák). Darvaš bol diplomovaným učiteľom. V Lúke bol od 16. 10. 1917 do 12. 10. 1919.

Vznikom Československej republiky sa povinná školská dochádzka zvýšila zo šiestich na osem rokov. Nový režim tlačil viac na učiteľov, aby prísnejšie kontrolovali dochádzku žiakov, ako aj na rodičov, ktorí dochádzku svojich detí zanedbávali. O pár rokov sa prejavili pozitívne výsledky aj v Lúke, najmä od roku 1926, keď škola získala diplomovanú učiteľskú silu Matildu Friedlovú, ktorá sa zamerala na zlepšenie dochádzky detí.

Problémy zostali

Koncom mája 1930 do školy nastúpil Alois Závodský, definitívny učiteľ. Ten okrem iného zaznamenal aj problémy, s ktorými sa škola trápila. Od februára do mája 1930 totiž nemala učiteľa, okrem náboženstva, ktoré viedli kňazi, sa nič nevyučovalo. „Na škole v Lúke od prevratu len 12 učiteľov učinkovalo a viacej bolo nekvalifikovaných, čoho následky sú teraz viditeľné pri kalkulácii žiakov z mravov, pilnosti,“ uviedol.

Veľmi ho trápila aj ľahostajnosť a nezáujem rodičov o školu a svoje deti v nej. „Obyvateľstvo o školu sa nezaujíma. Príčinou tomu je, že medzi školou a rodičom nebol žiadny styk, rodičovské porady sa nevydržiavali, v čom sa skrýva opravdivý zdar výchovy dietôk a väčšia zaujímavosť rodičov o školu.“ Jednou z príčin nezáujmu o školu bola pracovná vyťaženosť rodičov, spravidla z roľníckych rodín, ktorí ťažko dreli na svojich gazdovstvách.

Aj za prvej Československej republiky (1918-1939) pokračovali ťažkosti s finančným zabezpečením školy. Hoci podľa zákona mala obec na školu prispievať, predstavitelia obce sa vyhovárali na zlú finančnú situáciu a nedávali toľko prostriedkov, koľko potrebovala.

V 30. rokoch počet žiakov neustále rástol. V roku 1934 to už bolo 108 žiakov, čomu malá a zastaraná budova nemohla vyhovovať. V školskom roku 1944/1945 boli žiaci v malej budove podelení nasledovne: v prvej triede bol prvý a druhý ročník, v druhej miestnosti tretí až piaty ročník, v tretej šiesty až ôsmy. Práve školský rok 1944/1945 naplno zasiahli udalosti druhej svetovej vojny. Žiaci tak mali v roku 1945 mimoriadne „prázdniny“, ktoré trvali od januára až do septembra.

Príprava novej budovy

O novej škole v Lúke sa hovorilo už na zasadnutiach obecného výboru od roku 1931. Vznikol však spor, či má byť škola katolícka ako dosiaľ, alebo štátna, čo presadzovali evanjelici. Naliehavosť potreby novej školy rástla každým rokom, keďže detí pribúdalo. V roku 1935 sa ich v staručkej škole tiesnilo 108. Pozemok na novú školu bola ochotná odpredať grófka Magdaléna Medňanská. Výstavba sa však nepohla. Znova intenzívne sa téma nastolila počas prvej Slovenskej republiky. Obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že pomocou štátnych subvencií vyrastie trojtriedna ľudová škola s bytom pre riaditeľa. Podporu projektu vyslovil v júli 1944 aj okresný úrad.

V školskom roku 1961/1962 vo funkcii skončil dovtedajší riaditeľ Ján Hurbánek, nahradil ho Ján Dlhý. O existenciu novej školy sa bojovalo takmer päť rokov. Zdá sa, že vec sa čiastočne pohla po kontrole vyšších orgánov. Keď na jar 1963 okresný hygienik z Trenčína robil obhliadku lúčanskej školy, zistil „veľké nedostatky“. Na základe jeho podnetu potom prišla do obce delegácia z Okresného národného výboru v Trenčíne, ktorej členovia „chytili sa za hlavu keď videli, v akej škole sa vyučuje“.

O stavbe novej budovy sa napokon rozhodlo 17. novembra 1965 v Osvetovej besede. Školu plánovali postaviť za 5,2 milióna korún. Jej slávnostné otvorenie sa konalo 27. januára 1968. Kronika školy o tom píše: „Nastal deň, keď sme sa rozlúčili so starou školou a v sprievode spolu so zástupcami zainteresovaných zložiek a orgánov, s hudbou sme kráčali radostne do novej školy.“ Žiaci do novej školy nastúpili 5. februára 1968 z obcí Lúka, Modrová, Modrovka (druhý stupeň) v počte 252.

Školský areál zahŕňal hlavnú budovu s učebňami, telocvičňu, dielne (drevodielňa, kovodielňa a učebňa špeciálnej prípravy dievčat) aj školský pozemok. Škola dostala konečne i dôstojnú budovu jedálne. Súčasťou projektu bola tiež štvorbytovka pre učiteľov postavená v tesnej blízkosti školy.

Prvými učiteľmi v novej škole boli: riaditeľ Ján Dlhý, zástupkyňa Irena Cibíková (neskôr aj výchovná poradkyňa), učitelia Alžbeta Cibíková, Elena Kováčová, Klement Kováč, Margita Bernátová, Božena Pilátová, Magda Rocková, Jozef Šišovský, Jozef Krejčík, Ľudmila Gajdošechová, Anna Filipová, Libuša Lacková, Eva Dobiášová, Anna Kuchtová. K tomu pribudlo desať zamestnancov správy školy. Školský dvor bol skrášlený vysadením 24 jabloní pod oknami školy v historicky pamätný deň 30. októbra 1968.

Viera Dusíková