Vtáčích najdúchov nechajte na pokoji!
Združenia venujúce sa ochrane vtáctva i záchranné stanice sú v týchto dňoch tradične cieľom návštev, telefonátov a správ od verejnosti. Ľudia totiž pri náleze mláďat vtákov často nevedia, ako postupovať, prípadne im prekáža pískanie mladých sov. Správnym postupom môžeme zachrániť život a, naopak, nesprávnym skôr ublížiť.
Máj a jún znamenajú pre záchranné stanice najväčší nápor. Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR i mimovládnych organizácií riešia denne množstvo podnetov. Veľa obyvateľov miest a obcí vie, aký je postup pri náleze mláďat, ktoré v tomto období postupne opúšťajú hniezda.
Zdravé a vitálne vtáča bez zranenia najčastejšie stačí vyložiť na konár či plot, preč od vozovky, mimo dosahu psov a mačiek. Vtáčí „rodičia“ sú spravidla nablízku a kŕmia ho. Ak na balkóne či parapete pristane mladý sokol myšiar, zvyčajne len oddychuje. Prvé dni mimo hniezda sú pre mladé vtáky náročné – učia sa lietať a skoro sa vyčerpajú, zvlášť v horúcich dňoch.
Niekedy naozaj potrebujú pomoc človeka a načerpať sily. Vhodnou voľbou je kontaktovať odborníka, ktorý posúdi konkrétny prípad. „Prvou reakciou je nezriedka okamžitá ‚záchrana’ – odnesenie mláďatka z miesta nálezu a jeho privezenie do záchrannej stanice či k sebe domov. Ak sú mladé jedince zdravé, tento postup je nesprávny a môže im skôr ublížiť, než pomôcť. Nikto sa o ne totiž nepostará lepšie ako dospelý pár. Navyše, napríklad v prípade spevavcov je ich záchrana náročná a šanca, že prežijú, je nízka,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
Sovy myšiarky ušaté vidno aj medzi panelákmi, obsadzujú hniezda vrán či strák na stromoch. Hlasným pískaním volajú mláďatká dospelé sovy, aby ich nakŕmili, spravidla večer a v noci. „Každoročne máme telefonáty so žiadosťou, aby sme sovy odniesli, lebo ľudia nemôžu spať. Je to podobné, ako keby ste žiadali napríklad políciu, aby odobrali dieťa vašim susedom, pretože v noci plače a ruší tým váš spánok. Vždy prosíme ľudí, aby boli tolerantní a pískanie vydržali, kým sa sovy osamostatnia a miesto opustia. Pomôže zatvorené okno či chrániče do uší. Po vyhniezdení poradíme, ako zabrániť obsadeniu lokality na ďalší rok. Absurdné sú prípady, keď ľudia sovám ubližujú. Keďže ide o chráneného živočícha, za takéto konanie hrozí prísny trest,“ informuje Deutschová.
Jozef Vojčiniak
Zaujímavosti o operencoch
Všetky druhy voľne žijúcich vtákov sú na Slovensku zákonom chránené okrem mestských holubov.
Sokol myšiar ani myšiarka ušatá si nestavajú vlastné hniezda. Sovy využívajú hniezda vrán či strák, sokoly balkóny, výklenky, diery v stene. Oba druhy sú stále početnejšie v mestskom prostredí.
Pískanie myšiarok, ktoré už vyleteli z hniezda a ešte potrebujú pomoc dospelých sov, môže trvať jeden až dva týždne, zriedkavo dlhšie.
Sokol myšiar aj myšiarka ušatá sú pre človeka nesmierne užitočné druhy. V ich jedálnom lístku sa totiž pravidelne vyskytujú aj hlodavce – nezriedka sú to hraboše i potkany. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje priemerne až 750 hrabošov za rok. Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až 2 kg obilia ročne, čiže myšiarka nám vie za rok zachrániť až 1,5 tony obilia.
zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
