Na folklórnych slávnostiach tancovali od radosti aj hasiči

Každé vystúpenie patrične okomentovali moderátori – už roky sa pri mikrofóne striedajú manželia Jánoškovci. „Môžete nás odfotiť s našim starostom Františkom Klinovským a potom aj so županom Viskupičom,“ pribehli k nám členky Folklórnej skupiny Krakovčanka, držiac si široké sukne ako pestrofarebné vejáre.

Z pódia sa niesli autentické mužské spevy spevákov zo skupiny Záruba zo Smoleníc.

To už dozneli tóny fujaristu z Hlohovca a členovia folklórnej skupiny Podhoranka sa práve zobliekali z krojov a tešili sa z vydareného vystúpenia plného spevu, tanca a prekáračiek, aké sa bežne mohli vyskytnúť len v slovenskej krčmičke.

Pestrý sobotný program vyskladali i folkloristi z Dunajskej Stredy.

A keď prišla na pódium dve ľudové hudby z Bolerázu, podaktorí si spolu so speváčkami aj zanôtili. Piešťanská Slnečnica rozžiarila pódium piesňami a tancami z východu, nechýbala ani pôvabná cigánka so širokými sukňami, ktoré sa vlnili vo víre rómskych rytmov.

Krakovanci sú vždy a každým cólom lokálpatriotmi, najväčší potlesk a najviac divákov bolo na drevených lavičkách amfiteátra, ba aj sediacich na tráve počas vystúpenia ich detí, matiek aj otcov či synov a dcér z folklórneho súboru Lusk.

V kultúrnom dome sa už v tom čase pred zrkadlami líčili tanečníčky z folklórneho súboru Karpaty z Bratislavy. Ich program zavŕšil oficiálnu tanečnú časť sobotných slávností a navodil dobrý štart ľudovej hudbe Borovienka, ktorá si síce odohrala už svoje piesne na pódiu, keď hrala do tanca Lusku, ale pri jej muzike sa účastníci slávností ešte mohli zabávať až do neskorých večerných hodín.

Mnohí hostia strávili na festivale celé tri dni. Absolvovali aj piatkový program v podaní skupín Fuera Fondo a Slniečko. Veď ako by to bolo, aby Punťo so svojimi Rybacími hlavami neurobil super náladičku v obci, kde ako malý chlapec vyrastal, hrával s kamošmi guličky, jedával rajčiny, oberal čerešne, striasal slivky, dral školské nohavice a upaľoval ozlomkrk pri kúpení z Holešky rýchle von, keď tam práve z Trikoty vypúšťali do potoka raz červenú, raz modrú farbu.

V nedeľu patrilo pódium detským vystúpeniam a neskôr aj dospelákom. Prezentovali sa na nich Krakovanček, Verešvaranček, Zvonček, Krakovienka, Kapustárik,Kornička,  ľudová hudba Karpatská muzika, Trnafčan a záver patril Vagonáru z Popradu. Deň sa vyvíjal všelijako, aj pršať začalo. Perličkou však bolo, že, že Verešvaranček, ktorý mal vo svojom repertoári aj piesne o daždi, dažďové kvapky privolal nielen počas skúšky, ale aj pri vystúpení. Dážď si to ale napokon rozmyslel a program mohol pokračovať v exteriéri amfiteátra.

Okrem tanca bolo vo veľmi pekne vyzdobenom prostredí festivalu aj množstvo sprievodných akcií. V rámci Kuchyne starých materí tu podávali miestne špeciality, nechýbala súťaž v šúľaní šúľancov, galéria už historických fotiek z predchádzajúcich ročníkov slávností inštalovaná na plote, v Múzeu za Krakovskú bránu boli tvorivé dielne detí a uskutočnilo sa tam aj vyhlásenie výsledkov súťaže s názvom Ľudové kroje, tradície, remeslá a zvyky.

Gazdinky z Krakovian varili, piekli, gazdovia ponúkali hostí pivom i niečím tvrdším, starosta František Klinovský bol opäť skvelým hostiteľom a organizátorka Daniela Piscová žiarila šťastím a vysvetľovala, akým zázrakom sa zachovala pre Slovensko päťpaličková krakovianska čipka. Deti pobehovali, ľudia si program nahrávali na mobily, cukrová vata šla na dračku a kapustnica, ktorú v rohu amfiteátra varili skúsení majstri kotlíkového pokrmu, chutila každému hladošovi.

Dvojnásobnú radosť v sobotu zažívali pri muzike i dobrovoľní hasiči z Krakovian, ktorí si z hasičských pretekov  doniesli zlaté poháre. Do amfika zašli mladí aj skôr narodení a všetci sa tu rozprávali, stretali so známymi a diskutovali ako o dušu.