Lesk a bieda

Moravanci aj Rakovičania pre svojich, ale aj iných malých športovcov pripravili športové olympiády. Nádherný deň detí však prežili aj v Ostrove či iných obciach regiónu. Gazdinky piekli čerešňové koláče a bublaniny, záhradkári ďakovali za dážď. Vytrvalý a hojný. V kritických miestach až priveľmi výdatný, takže hasiči mali prácu s odčerpávaním na uliciach aj v zatopených pivniciach.
Mesto ožilo, osviežené letom a dobrou náladičkou, ktorá sa ako zlatá niť ťahala počas víkendu celými Piešťanmi. Nakukla aj k Tescu. Niekedy tam postáva bezdomovec. Natrčí čapicu alebo prázdnu dlaň a pýta si peniaze na rožok. Vždy mu dám nejaký ten cent, po výplate sa rozšupnem a strčím mu dvojeurovku. Decká mi za to nadávajú, ale čo už, som taká.
V nedeľu večer sedel chlapík naboku pri stojane na bicykle a z diaľky mu žiarili oči ako reflektory. Nie od čuča. „Panička, kúpil som si dva rožky,“ kričal a zdravil ma prežúvajúc a vytŕčajúc rožky. S plnými ústami, s dobrou náladičkou sa díval na oblohu a snažil sa o predpoveď počasia. Pomyslela som si: „Koľko radosti urobí jeden rožok. Alebo čučo?“ Ale to mi neukázal.
V ten istý deň mi známy rozprával takmer neuveriteľný príbeh, tiež spojený so známou piešťanskou postavičkou bez domova. Známy bol doma, pozeral telku, veď nič iné v tom lejaku sa ani nedalo. Keď prietrž ustala, vyšiel na dvor. Otvoril dvere a tam mu po dvore pobehoval chlapík. Vykrikoval, zalamoval rukami a prosil ho: „Preboha, zachráňte ma, pustite ma z tohto dvora, ja som tu uväznený.“
Domáci pán nevedel, či sa má skôr radovať či plakať. „Čo tu robíte? Chlape! Zavolám na vás políciu.“ Nečakaný návštevník ufujazdil do zadnej časti a snažil sa ujsť cez záhradu, ale tam vietor zlomil strom a zatarasil ústupovú cestu. Ten chlap musel byť vo dvore aj hodinu. Zo všetkých síl sa chatrná, drobná postavička prehupla cez plot a ufujazdila nevedno kam.
Na druhý deň si návštevník dvora užíval slnko, pohodu, štedrých a dobre naladených ľudí. V širokom priestore nádherne kvetmi vysadeného mestského parku, pod šírym nebom, počúvajúc muziku a sledujúc tanečnice žiaril aj on podobne ako konzument rožkov pred Tescom. Ako reflektor. Dívajúc sa na vyparádených ľudí aj účinkujúcich, sledujúc ruiny Slovana vypínajúceho sa k nebu aj na šťastného bezdomovca, napadla mi myšlienka: Lesk a bieda. Tak to kedysi dávno bolo, teraz je a bude naveky.