Ďakujem ti, tráva, že si, bez teba by nebol život

Lúka pri ceste bola rozparcelovaná na drobné kúsky, označené drevenými kolíkmi. Z dreva bola aj novučičká štýlová latrína, ktorej dvierka zdobilo vyrezané srdiečko. Kosci, žnice – starší aj mladší – postávali okolo súťažiaceho, čo sa z celej svojej sily snažil v čo najkratšom čase a čo najkvalitnejšie zožať vymedzenú parcelku.
„Ideš! Pridaj, ale neponáhľaj tak, lebo sa príliš unavíš a nevydržíš do konca!“ takéto a podobné pokriky i povzbudenia či potlesk sprevádzali výkony súťažiacich. Najskôr začali s kosením deti, potom ženy a napokon sa do kôs zapreli veľmi zľahka a veľmi zručne chlapi.

Tí, čo práve nekosili, buď povzbudzovali ostatných, alebo sa rozprávali pod rozľahlým prístreškom so svojimi známymi, priateľmi. Popíjali kávu, malinovku, kto pokosil, dal si aj guláš či živánsku. „Uvarili sme jelení, divinový, baraní, hovädzí, držkový guláš aj kapustnicu,“ povedal jeden z drahovských rybárov – predstavil sa ako Miloš. Okrem rybárov tu guláš varili aj kominári a poľovníci. Jedni domáci, čiže Močkári, druhí z Maduníc – Žabáci.
Kominári v Drahovciach dominovali preto, že šéf Drahovskej kosy Miroslav Ledecký nosí šťastie, je každým cólom kominárom. Nielenže kosí, ale s kosou vie narábať i jeho dcéra Ella a manželka Viera. „Kosenie je podľa mňa veľmi prospešný pohyb pre ženy zo športového i zdravotného hľadiska. A keď sa k tomu pridá radosť, entuziazmus, človek naberie pohodu aj optimizmus. Pracovať s trávou v prírode je veľká radosť!“ podotkla V. Ledecká.

Tú precítili všetci, čo v sobotu zašli k lúke. Či už s kosou, alebo bez nej. „Práve som dosúťažil. Na to, že som kosu držal tento rok po prvýkrát, sa mi kosilo dobre. Prvýkrát to teraz bolo preto, že z mojej kosy som už akosi vyrástol, tak som si musel požičať väčšiu. Keď sa kosiť naučíte a chytíte tú správnu techniku, potom to už ide ľahko,“ zdôveril sa 14-ročný Martin Segeš z Drahoviec, ktorý svoju obec reprezentuje na tomto podujatí už štvrtý rok.
Aj keď vie kosu nakuť sám, predsa túto odbornú prácu radšej necháva skúsenejším koscom. „Spoľahnem sa na Mária Marciusa a Miroslava Ledeckého,“ dodal mládenec, ktorý za posledný rok naozaj vyrástol ako z vody. A tak veľkosť súťažnej kosy aj kosiska musel prispôsobiť svojej súčasnej výške.

Najstarším koscom v Drahovciach bol vo svojej vekovej kategórii 85-ročný Vendel Sedláčik. Narodil sa na jeseň v roku 1932 a zábery kosou robil ako dvadsaťročný. „Kosiť som sa učil od môjho otca. Chodili sme kosiť po sedliakoch a dávali nám za to každý deviaty snop. Otec kosil, ja so sestrou sme hŕstkovali. Tento rok som už príliš nechcel súťažiť, ale prehovorili ma. Aby som to zvládol, musím skoncentrovať sily. Nesmiem si dať ani pod necht alkoholu, lebo v tejto horúčave by mi to skôr uškodilo, ako pomohlo,“ zdôveril sa V. Sedláčik.
Vystrojený bol podobne ako ostatní kosci – konopné gate, ľanová košeľa, klobúčik a za klobúkom kvietky šalvie. Cez ramená mal prepásanú tenkú konopnú tašku, ktorá slúžila žencom na lúkach nielen ako batôžtek na jedlo či pitie. Azda najštýlovejší konopný odev – košeľu a široké gate – ako sám povedal „montérky kosca“, mal na sebe oblečený súťažiaci Roman Krutý z Kočína. Keď sme ho požiadali o krátky rozhovor, ukázal smerom na dobre vyzerajúceho usmievavého chlapíka s taškou prevesenou cez do pol pása nahé telo. „Ten vám všeličo porozpráva, aj veselé aj zaujímavé,“ usmial sa R. Krutý.
A tak sme naďabili na Milana Volnu z Krpelian, ktorý do Drahoviec prišiel spolu s partiou koscov z Turca. Najskôr nám zahral na koncovke, potom na vyrezávanej píšťalke, ba z pastierskej tašky vytiahol aj signálnu pastiersku trúbu, pripomínajúcu riadne tučný ohnutý roh kozorožca. Slúžila našim predkom ako mobil. Keď sa pastier stratil aj so stádom v hustej hmle, bača za ním poslal troch honelníkov, aby mu pomohli vyjsť z ohrozenia.

Milan Volna mám tiež vysvetlil, ako sa seno zvážalo dolu na haluziach ručne z vysokých holí, sušilo a ako k senníkom mohli prísť až v zime, lebo ciest k senám nebolo. Gazdovia museli čakať, kým pôda zamrzne, až vtedy mohol voz s koňmi bezpečne prejsť.
„Všade, kde prídeme, sa my ženci z Krpelian a okolia modlíme. Kľakneme na koleno, či už katolík, evanjelik, alebo grékokatolík – každý podľa svojich zvykov. Jeden náš kosec, pracovník výskumného ústavu rastlinnej výroby, sa modlieval: ‚Ďakujem ti, tráva, že si. Ďakujem ti, tráva, bez teba by nebol život. Ďakujem ti, tráva…’ A keď to už opakoval toľkokrát, pustil som sa do neho, načo to toľko opakuješ? A on mi na to rečie: ‚Milan, veď všetko je z trávy. Slovač žila z trávy. Tú žrali kozy, ovce, kone, kravy aj zajace. Všetko je to z trávy.‘ A ja, starý somár, som to nevedel. Ale už viem. A vtedy som si to naplno uvedomil…“ ukončil svoje rozprávanie M. Volna.
Výsledky:
Mládež do 18 rokov:
1. Matúš Zemenčík, Vaňovka, 13 rokov
2. Jakub Marcius, Drahovce, 13 rokov
3. Mário Širaj, Nižný Hrušov, 16 rokov
Ženy:
1. Alexandra Majerská, Svätoplukovo
2. Emília Šeligová, Hruštín
3. Agneša Zemenčíková, Vaňovka
Muži do 60 rokov:
1. Rudolf Kluchťák, Svätoplukovo
2. Rastislav Minich, Cígeľ
3. Marek Hedvigy, Sebedražie
Muži nad 60 rokov:
1. Ľubomír Košút, Klin
2. František Šmolík, Radošice (ČR)
3. Milan Kamenský, Podbrezová