Obce pod horami mali retro oslavy
Ruská Kalinka, Kazačok a iné budovateľské piesne z čias socializmu išli v Šterusoch, Lančári aj v Kočíne roztrhať amplióny. Vo veľkej sláve sa do dediniek pod horami strgáňali na traktoroch i vlečkách nadšení retro budovatelia komunizmu z Folklórnej skupiny Podhoranka.
Poobliekané mali uniformy vojenské aj žandárske či milicionárske, boli tam sestričky, pionieri, zväzáci, tajní v baloňákoch či oblekoch s mastnými vlasmi s cestičkou uprostred hlavy ako vystrihnutí zo žurnálov. Čo kostým – to originál.
Troma obcami sa vždy 30. apríla nesú spevy Podhoranky rovno z vlečky traktora. „Dnes žiarivé nám slnko svieti, lúčami zhrieva mieru kvet. Poď k nám, to výzva šťastných detí, kde ja mládež nová, vzniká nový svet!“
Najskôr šiel veľký traktor s vlečkou a na nej pripnuté heslá typu: Proletári všetkých krajín, vylížte mi pr… (zadnú časť tela), alebo Kedysi aj Lančárani, Kočínčani a Šterusani stáli v rade na banány, Povaľači z kaviarní – do polí a tovární, Ten, do stojí na chodníku, nemiluje republiku!
Vo vlečke stáli Podhoranci nadšene mávajúci ľuďom zástavami i mávadlami. Za veľkým išiel malotraktor ovenčený červeným plátnom oslavujúcim VOSR. Pri traktoristovi sedel jeho vnúčik s budajkou na hlave. Na vlečke, kde stáli nápisy „Lepšá slanina jako hlava Lenina“ a „Do nefajčí, nech robí!“, sa viezla mladá dvojica pod skríženými zástavami ČSSR a ZSSR.
Za traktormi si poprdkával trabant a bol tam i ďalší alegorický voz ovenčený orgovánmi a na ňom mladá žena. Sprievod sprevádzali mladí motorkári na vyblýskaných dobových motocykloch. Veselá chasa sa zastavila v každej z dedín, odkiaľ pochádzajú jej členovia, a tam v sprievode hudby a spevu pochodovali, spievali, tancovali, zabávali sa.
Pri budovateľských piesňach chlapi z dedín stavajú máje. Tri dediny – tri rôzne techniky. V Šterusoch pomáhala chlapom postaviť máj technika, v Lančári si pomáhali iba rebríkmi a v Kočíne si muži vzali na pomoc forgy. Najvyšší máj bol minulý rok v Lančári, mal 22 metrov. Tento rok ho starosta odkrokoval, bol o štyri metre nižší.
V Kočíne meral asi dvadsať metrov a ten v Šterusoch bol tiež riadny. Keď už máje stáli vzpriamené a týčili sa vysoko do oblohy, mohli starostka Šterús Zdenka Vlkovičová a starosta spojených obcí Kočín-Lančár Jozef Reško ulievať a prítomní tancovať a pochodovať.
A potom bola prvomájová veselica, ako sa patrí – tentoraz sa odohrávala vo vyšperčenom a vynovenom kultúrnom dome v Kočíne. Aj program si tam Podhoranci vymysleli. Do popuku!