Faltusova Šumava rozžiarila Galériu Magna
V piešťanskej Galérii Magna sa v piatok 13. apríla čakalo už len na hlavného aktéra výstavy, českého výtvarníka Petra Faltusa. Maliar, grafik a ilustrátor v jednej osobe síce meškal, ale v okamihu, ako sa zjavil vo dverách – s úsmevom širokým ako aprílové slnce, v optimistickej košeli a neformálne prevesenou taškou cez hruď, bolo mu odpustené.
Prežil vraj náročné chvíle v Piešťanoch a ďakoval priateľom, že mu v istej provokačnej chvíli pomohli. A keďže o ňom jeho priatelia vedia, že je fabulátor, leopardista, šteklivý provokatér, básnik, romantik i perfekcionista, ani chvíle prežité s ním pod vysokánskym stropom galérie sa príliš nevymkli z tejto šteklivej formy.
Sám autor sa totiž priznal, že výstavy nemusí a najradšej by už ani nevystavoval. Faltusovo dielo i jeho tvorbu predstavil piešťanskej verejnosti jeho priateľ, kurátor výstavy Tomáš Zerzaň. Priblížil najmä výstavu s názvom Šumavou dál.
Šumava je totiž kraj, kde Faltus nechal svoje srdce i myšlienky. A pretavil ich do poézie slnkom žiariacich obrazov, pričom však každý z nich poodkrýva istý dej, osudy ľudí opradené tajomstvami, už zabudnuté odkazy tohto kraja skúšaného históriou. Ústredným obrazom výstavy je jeho autoportrét, kde sa Faltus – očami chlapca – díva na ľudí, čo ho pozorujú. Je v tom poetika i nadhľad.
Milovníci umenia sa dozvedeli, že hoci navonok to tak nevyzerá, ale napríklad ateliér tohto umelca je miestom, kde panuje absolútny poriadok a perfekcionizmus. Ceruzky zastrúhané na ostrie meča, všetky farby presne zoradené, každý predmet tu má svoje pevné miesto.
Zrejme aj vďaka tejto jeho vlastnosti budete darmo – hoci aj lupou – hľadať čierne miesto na podkladovom papieri. To je skryté pod niekoľkými vrstvami dômyselne a puntičkársky nanesených farieb, takže obrazy naozaj žiaria ako slnce. „A tam, kde má byť čierna, Peter ešte tú čiernu zvýrazní, takže je ešte černejšia,“ vysvetlil kurátor výstavy.
„Jeho diela nerozprávajú dramatické epické príbehy, ale o to viac sú stelesnením každodenného znovuprebudenia človeka v ústrety poryvom sveta. Čas, verím, ukáže, že vnútorné ‚ranné slnce’ jeho diel je i podstatou žiary dnešnej doby obrodzujúcej sa z tragických vojen a diktatúr, biedy a poroby ‚rýchleho’ 20. storočia do sveta ‚pomalej’ vtipnej a srdečnej, zamatovej vzájomnosti globálnej dediny 21. storočia. Je koniec moderných dejín Európy a začiatok globálnych dejín ľudstva… že áno,“ uviedol o tvorbe P. Faltusa jeho rovesník, architekt Tomáš Vích.
