Výletnícka romantika na dosah III.
Ak sme v predchádzajúcich dvoch potulkách spojených týmto titulkom navštívili barokové skvosty vo Valticiach a v Lednici, nemôžeme obísť neďaleké moravské mesto Mikulov. A to nielen preto, že sme ho už v súvislosti s majiteľmi Lednicko-valtického areálu spomínali.
Rod Lichtenštajnov je podľa legendy odvodený od ligotavého kameňa – striebra, ktoré ich dávny predok objavil. Určite ho nebolo málo, čo sa prejavovalo rýchlym bohatnutím rodu. Na druhej strane to však boli aj finančné transakcie, ktoré v 14. storočí robil najslávnejší stredoveký predstaviteľ rodu Ján I.
V súvislosti s Mikulovom však spomenieme jeho predka Henricha I. z Lichtenštajna, ktorý pomohol českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. získať územia v Rakúsku, za čo mu on v roku 1249 daroval kráľovský hrad v Mikulove a okolité panstvo. To si Lichtenštajni udržali až do roku 1560, keď ostali na mizine a panstvo aj s hradom predali uhorskému šľachticovi Kerečénimu za 60-tisíc toliarov. Tieto peniaze investovali aj do prestavby Valtického zámku.
Ohnivý osud hradu
Po vymretí Kerečéniov panstvo aj s hradom pripadli do správy cisára Rudolfa II. Ten ich v roku 1575 daroval Adamovi z Ditrichštejna a v majetku tohto rodu zostal hrad prestavaný na zámok až do roku 1945. Noví majitelia pokračovali v renesančnej prestavbe hradu, ktorá vyvrcholila za kardinála Františka z Ditrichštejna, ten na zámok premiestnil svoju kanceláriu i kardinálsky dvor z Olomouca. V Mikulove nechal postaviť kláštor a loretánsku kaplnku so sochou čiernej Madony opradenej mnohými legendami. Na jej mieste dnes môžete obdivovať inú sakrálnu stavbu a hrobku Ditrichštejnov.
A to aj preto, že Mikulov niekoľkokrát vyhorel. Zničilo sa množstvo historických artefaktov, no v podzemí hradu sa napríklad dodnes zachoval sud na víno s objemom 1014 hektolitrov, ktorý bol svojho času najobjemnejší v strednej Európe. Prvá pohroma prišla v podobe švédskych vojsk v roku 1645, ktoré vyplienili mesto i zámok. Majitelia zámok potom prestavali do barokovej podoby a prišla ďalšia, väčšia rana, požiar v roku 1719, keď zámok vyhorel až do základov. Ditrichštejni ho však znova opravili a skrášlili. V tejto podobe ho navštívil aj Napoleon Bonaparte, ktorý tu po bitke pri Slavkove v roku 1805 podpísal mier s Rakúskom. Poslednú ranu dostal na konci vojny v roku 1945, keď vyhorel pri ústupe nemeckých vojsk.
Nielen víno zážitkom
Mikulov a oblasť pod kopcami Pálavy je známa pestovaním vína. Na tento kráľovský mok narazíte všade pri prehliadke historického mesta. Ak sa vám chce šliapať do kopca, určite neobíďte Svätý kopeček či vyhliadku na Kozom hrádku. Ak chcete zísť do podzemia, na severe mesta na úpätí vrchu Turold nájdete rovnomennú jaskyňu.
Ak vás to neženie ani do kopca, ani pod zem, čo takto ostať plávať na povrchu? A to doslova. Len niekoľko kilometrov za mestom pri obci Pasohlávky nájdete Aqualand Moravia s množstvami atrakcií vo vnútri i pod šírym nebom. Cez sezónu sa po hladine Mušovskej priehrady môžete napríklad plaviť loďou Věstonická Venuše. A prečo práve takýto názov?
Odpoveď nájdete v obci Pavlov, kam sa môžete dopraviť aj loďou. Neďaleko prístavu sa nachádza impozantná betónová stavba zapustená do zeme, akou by možno nepohrdli ani moderní hobiti. V jej útrobách nájdete Archeopark Pavlov s artefaktmi predhistorického osídlenia tejto lokality, ktoré má svetový význam. Pred 30-tisíc rokmi tu žili lovci mamutov a návštevník má jedinečnú možnosť spoznať, ako ich civilizácia počas osemtisícročnej histórie žila. S ňou sa spája aj legendárna Věstonická venuša.
