Kominár z Drahoviec nosí šťastie Vlhovej i ďalším športovcom

Známemu kominárovi, ktorý pochádza zo Spiša, ale usadil sa v Drahovciach, učarovali najmä zimné športy. Jeho profesia mu dovoľuje pravidelne sa zúčastňovať na samotných pretekoch.
Drží sa hesla všade mať priateľov
Fanúšikovská vášeň sa u Miroslava Ledeckého prebudila v detstve. „Už ako šesťročný som bol na majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom plese a veľmi sa mi to vrylo do pamäti. Presne si pamätám, kde sme stáli, kto pretekal, aké boli vstupenky. Keď som mojej mame hovoril, že si to pamätám, nechcela mi veriť. Zúčastnil som sa aj ďalších pretekov v alpskom lyžovaní, bežeckom lyžovaní či v skokoch na lyžiach, ktoré sa konali na Slovensku. Vždy som sa snažil so sebou brať mladších súrodencov alebo kamarátov, aby bola dobrá partia.“
Miroslav Ledecký sa snaží držať jedného pravidla – všade mať priateľov. Aj to mu veľmi pomáha pri jeho výletoch na športoviská či dovolenky. S ubytovaním a so vstupenkami mu často pomáhajú práve dobrí známi. Napriek tomu, že s výnimkou ruštiny neovláda cudzie jazyky, nemá problém sa dorozumieť a jeho spoločenská povaha mu otvára dvere všade možne.

Medzi jeho najväčšie športové zážitky patria napríklad preteky v skokoch na lyžiach v nórskom Holmenkollene. „Podarilo sa mi nakontaktovať na Piešťanca Petra Tlstoviča, ktorý tam hral v tom čase hokej. Chopil sa ma a poskytol mi ubytovanie. Na Hollmenkollene to bol pre mňa neskutočný zážitok. Stotisíc ľudí na skokoch jednotlivcov, to bola jednoducho paráda.“
Fanúšik lyžiarky Petry Vlhovej
V posledných rokoch učarovalo M. Ledeckému najmä alpské lyžovanie, konkrétne ženský slalom. A to aj vďaka tomu, že Slovenky Petra Vlhová a Veronika Zuzulová (už ukončila kariéru) dosahovali v uplynulých sezónach famózne výsledky. „Veľmi uznávam najmä Petru Vlhovú za jej ctižiadostivosť, ambicióznosť a perspektívu do budúcnosti. Zhodou okolností som sa zoznámil s jej otcom Igorom a fandenie našej najlepšej lyžiarke začalo naberať väčší spád,“ povedal aktuálne možno najznámejší podporovateľ P. Vlhovej.
Na preteky väčšinou cestuje so svojou dcérou. „Chodievam väčšinou na preteky, ktoré sú dobre dostupné zo Slovenska, ako napríklad Záhreb, Flachau, Maribor, Krajnska Gora. Výjazdy riešime rok dopredu, keď zháňame ubytovanie a všetko plánujeme. Už aj teraz sme s Igorom Vlhom riešili budúcu sezónu. Chceli by sme ísť do Špindlerovho Mlýnu, Semmeringu, Záhrebu či Flachau. Vstupenky nám zväčša vybavuje Igor Vlha, v niektorých dejiskách fungujú dobre kamarátske vzťahy a dá sa vybaviť všeličo. No napríklad v Rakúsku či vo Švajčiarsku, kde je divácky záujem enormný, býva problém.“

Známy kominár sa vášnivo venuje aj fotografovaniu a v jeho archíve je veľa zaujímavých záberov z pretekov. „V Záhrebe sa mi podarilo získať novinársku akreditáciu. Keďže mám 13-ročnú dcéru, ktorá by sa v budúcnosti rada venovala foteniu a IT oblasti, podarilo sa mi ju zobrať do press centra, aby videla, ako to tam všetko funguje.“
Ako správni športoví fanúšikovia zo Slovenska chcú byť v dave so svojou dcérou rozpoznateľní. „Máme špeciálnu slovenskú vlajku s nápisom Drahovce, ktorú vždy berieme so sebou, a je už viacerým zo záberov televíznych kamier dobre známa. Samozrejme, aj naše oblečenie musí byť v slovenských farbách, bundy, šály, čapice, to máme všetko s národnými vzormi. Všetkým musí byť jasné, odkiaľ sme,“ vraví hrdo Drahovčan, ktorý je veľkým dobrodruhom, vášnivým cestovateľom a prešiel takmer celý svet. Má za sebou pobyty v Afrike, Južnej Amerike či Ázii. Veľmi mu učaroval ostrov Zanzibar, ktorý navštívil už osemkrát.
Poverčiví športovci si chodia po šťastie
Medzi slovenskými športovcami má kominár M. Ledecký veľa kamarátov a známych. Medzi nimi je aj veľa poverčivých. Na Slovensku je známy rituál, že ak človek stretne kominára a chytí sa za gombík, prinesie mu to šťastie.
K poverčivým ľuďom patrí napríklad aj hokejista Třinca Tomáš Marcinko, ktorý sa za M. Ledeckým zastavil pred cestou na zimnú olympiádu do Južnej Kórey. „Poznám sa s viacerými športovcami aj s hokejistami. S Tomášom Marcinkom sme takpovediac príbuzní, keďže moja neter je jeho priateľkou. On je veľmi poverčivý človek, a tak som mu sľúbil, že mu pred odchodom podarujem pre šťastie gombík z môjho kominárskeho obleku,“ vraví s úsmevom M. Ledecký a spomína aj na ďalšiu zaujímavú príhodu z hokejového prostredia.

„Veľa kamarátov mám vo Zvolene, dokonca som zažil oslavy majstrovského titulu v roku 2001 priamo v šatni. Keďže Ernest Bokroš, ktorý tam vtedy trénoval, je môj dobrý priateľ, povedal mi, že musíme spraviť všetko pre úspech a nech zoberiem kominársku uniformu. Pred rozhodujúcim semifinálovým zápasom s Popradom som prišiel medzi nich, postúpili a na ďalší deň bol článok v novinách, že kominár im pomohol do finále. Pred finálovou sériou s Trenčínom sme to už doladili, na zápase som musel byť v kominárskom a pri východe zo šatne sa ma každý hráč dotkol.“
Ledecký – priezvisko úspešných
Priezvisko Ledecký je dlhodobo populárne. Veľmi známy je český spevák Janek Ledecký, no azda najznámejšou športovkyňou súčasnosti je jeho dcéra Ester, ktorá na nedávno skončenej olympiáde v Južnej Kórey vybojovala dve zlaté medaily v dvoch rôznych športoch.
Spájajú známeho kominára s ďalšími známymi Ledeckými nejaké príbuzenské vzťahy? „Čo sa mi podarilo zistiť, sme veľmi vzdialená rodina. S Jankom Ledeckým sa mi podarilo stretnúť v Červeníku na festivale. Vravel mi, že existuje rodina Ledeckých na Slovensku. Naše priezvisko nosí napríklad aj úspešná americká plavkyňa Katie Ledecky, ktorej strýko je majiteľom klubu NHL New York Islanders. Známy Ledecký je starosta Spišského Hrhova, čo je môj mladší brat Vladimír, ktorý sa stal Starostom roka 2016 a sa o ňom nedávno písalo aj v New York Times, ako dokázal v obci úspešne vyriešiť rómsku problematiku. Jeho dcéra a moja neter zasa pracuje u prezidenta Andreja Kisku,“ dodáva M. Ledecký.