Čipkár z Juhoafrickej republiky stratil v Piešťanoch doklady, zázrakom sa našli
Tradíciu paličkovania na Slovensku už roky propagujú unikátnou päťpaličkovou čipkou ženičky z Krakovian. Svoje umenie prezentujú v Múzeu za Krakovskú bránu, ale aj po celom svete. Tentoraz prišiel svet za nimi. A nie hocijaký. A nie odetý do sukní.
Do Krakovian zavítali muži – renomovaní čipkári z Estónska i Juhoafrickej republiky. Na domácej pôde si napol plátno a na ňom paličkoval originálnu myjavskú čipku i Vladimír Pagáčik. Jeho návrh čipkovaného loga zdobí aj tričká chystané na myjavské folklórne slávnosti.
„Vyskúšal som si aj krakoviansku päťpaličkovú čipku, ale priznám sa, nie je to moja šálka kávy, preto som sa dnes zameral na našu, estónsku čipku,“ povedal Pritt Halberg.
Kúsok od neho zručne prehadzoval paličky Hermanus Kriel, návštevník z ďalekej Juhoafrickej republiky. Aj on sa zaúčal do tajomstva krakovianskej čipky, no ešte predtým prišiel k dôležitému zisteniu, ktoré vtislo jeho pobytu na Slovensku radostný rozmer.
„Pri príchode stratil náš priateľ v Piešťanoch peňaženku s dokladmi. Mal v nej pas aj hotovosť, ktorá mu mala poslúžiť na pobyt na Slovensku. Prišli sme stratu dokladov ohlásiť na polícii a tá nám odporučila postup, akým máme komunikovať s veľvyslanectvom Juhoafrickej republiky pri vybavovaní náhradnej letenky a ďalších náležitostí,“ uviedol organizátor stretnutia Matej Pisca z Krakovian.
Aké však bolo prekvapenie, keď dvojica mužov ešte ani neodišla poriadne z polície, a príslušníci im telefonovali, že peňaženka sa našla. Priniesol ju mladík, ktorý ju čestne vrátil. So všetkými dokladmi aj peniazmi, ktoré tam starček mal. A hoci mu núkali nálezné, odmietal ho.
„Som veľmi rád, že na Slovensku sú čestní ľudia, toto posolstvo budem šíriť všade, kam prídem. Veľmi tomu mladému mužovi, ktorého meno som sa ani nedozvedel, ďakujem,“ usmial sa spoza okuliarov šťastný Juhoafričan, ktorý nato, aby docestoval do Krakovian, musel absolvovať tri lety.
Podujatie s anglickým názvom: Men Making Lace Festival – Festival mužov, ktorí robia čipku, svojou prítomnosťou a tvorbou podčiarkol aj myjavský výtvarník Vladimír Pagáčik.
Jeho čipka je originálna. Premietajú sa v nej myjavské motívy a pretože je zároveň výtvarníkom – dizajnérom, dokáže ju zúročiť aj v grafickej tvorbe. Napríklad pri tvorbe textílií či rôznych obrazov.
Do Krakovian zavítali mnohí obdivovatelia čipkárskeho umenia. K spoločnému stolu si sadli s manželmi Piscovcami a ich synom aj trnavské čipkárky. Paličkovaniu sa v múzeu priúčala i generácia chlapcov a mládencov, pretože čipka od nepamäti patrila aj mužom. Dobrým príkladom bývali „Starohorci“. V lone prírody, v dreveniciach na Starých horách v zime čipkovali nielen ženy, ale aj ich polovičky. A čuduj sa svete, muži mali ešte originálnejšie nápady ako ich usilovné gazdinky.
