Vynález, ktorý spustil vraždenie
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, akú silu má vypovedané či napísané slovo? Určite ste už zažili situácie, keď by ste najradšej svoje slová vzali späť, aby neublížili, nespôsobili bolesť či krivdu. Slová či myšlienky však dokážu aj zabíjať. V dnešnom putovaní vás zavedieme na netradičné miesto – knižnice v Kaštieli Oponice, kde sú na krátke obdobie vystavené knihy, ktoré majú na svedomí až 12 miliónov ľudských životov.
Nejde o diela filozofov, na myšlienkach ktorých vznikla ideológia nacizmu. Tie slová pochádzajú z omnoho starších kníh, presnejšie povedané z knihy teológa a dominikánskeho mnícha Johannesa Nidera Praceptorium divinae legis (Domáci učiteľ Božieho zákona), ktorú napísal v prvej polovici 15. storočia. V nej vyslovil a zapísal myšlienku: „Ženy majú bližšie k prírode, a preto sú náchylnejšie na volanie diabla. A kvôli tomu by si mali ženy dávať väčší pozor.“
Kladivo na čarodejnice
Nider bol vo svojej dobe uznávaným teológom, hoci mu Česi či Francúzi nikdy nedokážu prísť na meno. Bol totiž hlavným predstaviteľom inkvizície pre celú Európu a osobne sa zúčastňoval na procesoch s Janom Husom v Kostnici a s Janou z Arku v Rouene. Sám ochotne zbieral po celom Francúzsku dôkazový materiál voči nej, aby ju upálili.
Keď napísal spomínanú knihu, ešte nemohol tušiť, akú pohromu ľudstva spôsobí. Jeho myšlienku vytrhli z kontextu jeho žiaci Heinrich Kramer a Jacob Sprenger, najhorlivejší inkvizítori svojej doby a stala sa základom smutne známej knihy Malleorum maleficarum (zlom na zlo alebo Kladivo na čarodejnice). Túto knihu požehnal pápež Inocent VIII. a vydal naň zlatú bulu. Počas 16. a 17. storočia sa stala bestsellerom a po Biblii najpredávanejšou knihou. Vydalo sa jej okolo 30-tisíc exemplárov v tritisíc vydaniach po celej Európe a za 300 rokov zmarila životy deväť až dvanásť miliónov ľudí, prevažne žien a učencov.
Kramerove dielo nebolo len teoretickou úvahou, ako kacírov a bosorky odhaľovať, ale podrobne v nej opisuje praktiky brutálneho mučenia, ktorými donútia obvinených k priznaniu. Vatikán síce knihu po čase zakázal a Kramera označil za zvrhlíka, ale mašinériu inkvizície nedokázal už nik zastaviť.
Hanba novoveku
Inkvizičné procesy, mučenie, vraždenie a upaľovanie na hraniciach nebolo doménou stredoveku. Tie najväčšie zverstvá spáchala cirkev na začiatku novoveku, teda nástupom 16. storočia. Ošiaľ spôsobil aj vynález kníhtlače. Vďaka nej sa medzi ľudí ľahšie a rýchlejšie dostávali diela autorov, ktorí podkopávali zaužívané cirkevné dogmy. Ďalej to boli objavy učencov ako Mikuláš Koperník, Giordano Bruno či Galileo Galilei, ktorí rozvrátili učenie Tomáša Akvinského, Ptolemaia či Aristotela.
Aby cirkev ubránila svoje postavenie, učencov označila za kacírov a hrozila im hrdelnými trestami. Koperníka pápež preklial, Giordana Bruna upálili na hranici a Galilei plameňom unikol v poslednej chvíli. Smutné je, že kým „kacírku“ Janu z Arku po 25 rokoch po upálení katolícka cirkev rehabilitovala a v roku 1920 vyhlásila za svätú, Jana Husa ani G. Bruna nie a zrejme tak nikdy nespraví. Nádej však stále žije, veď aj Galileo dostal milosť až po 350 rokoch. Teda cirkev až v roku 1992 oficiálne uznala jeho tvrdenie Eppur si muove… (a predsa sa točí).
Unikáty na dosah ruky
Tento historický exkurz nemal účel poukazovať na skostnatenosť cirkvi, chceli sme ním upriamiť vašu pozornosť na spomínané knihy, ktorých originály môžete na vlastné oči vidieť do 16. marca v Apponyovskej knižnici Kaštieľa v Oponiciach, kde ich vystavuje Slovenská národná knižnica v Martine. Je to jedinečná príležitosť, pretože ide o najvzácnejšie kúsky, aké vo svojich fondoch má. Súčasťou tejto exkurzie je tiež podrobný výklad sprievodcu – františkánskeho mnícha, ktorý vám porozpráva oveľa viac zaujímavostí, než sa vmestilo do tohto článku.
Ako sa tam dostať
Azda najjednoduchšie a najkratšie je prejsť autom cez Havran do Veľkých Ripnian, odtiaľ pokračovať cez Horné Obdokovce a Ludanice do Kovariec, a potom odbočiť vľavo na Oponice, kde nájdete kaštieľ na druhom konci obce.
