Strastiplná plavba Laca Bačíka domov
Ladislav Bačík, bývalý vynikajúci československý reprezentant v plávaní, v januári minulého roka zomrel. Málokto dnes vie, že tento Piešťanec sa zúčastnil Letných olympijských hier v Melbourne 1956.
Na 100 metrov znak zaplával svoj najlepší čas, zároveň vytvoril československý rekord v 50-metrovom bazéne (1:06,9 min.) a postúpil do semifinále, tu však mal čas o sekundu horší a do finále nepostúpil. Československo bolo na XVI. olympijských hrách do tej doby najpočetnejšou výpravou – 64 športovcov na čele s Emilom a Danou Zátopkovcami, Olgou Fikotovou, Evou Bosákovou…
Návrat z olympiády domov bol však veľmi dramatický. Francúzske lietadlo, ktoré výpravu do Austrálie dopravilo, pre pokazené motory nemohlo odletieť a náhradné súčiastky boli až v San Franciscu. Po komplikovaných rozhovoroch sa vedenie výpravy rozhodlo, že prijme ponuku odísť na sovietskej lodi Gruzia spoločne so športovcami ZSSR.
A tak sa 11. decembra začala dlhá plavba oceánom. Preplávali spolu mnoho desiatok rovnobežiek, dva obratníky, všetci boli už druhýkrát pokrstení Neptúnom, keď preplávali rovník a niektorí spoločne trpeli morskou chorobou.
Plavba trvala dvadsať dní. Vodami, ktorými plávala loď, nevedú žiadne lodné cesty… Z Vladivostoku až do Moskvy potom cestovali vlakom po celej sibírskej magistrále. Doma vítali úspešných olympionikov z Melbourne v januári 1957. Bola to strastiplná cesta, v dnešnej dobe neuveriteľná, ako dlho mohli športovci cestovať domov z olympiády.
Túto spomienku na pána Bačíka mám z rozprávania môjho otca Karla Nováka, ktorý bol ako člen výpravy kameramanom a fotografom na olympijských hrách a všetko spoločne s pánom Bačíkom prežili.
O mnoho rokov neskôr som mala aj ja možnosť pána Bačíka stretnúť a zaspomínať na tieto udalosti na legendárnom piešťanskom kúpalisku Eva, kde po skončení športovej kariéry trénoval mladých plavcov a hráčov vodného póla. Česť jeho pamiatke!
