Lukáš Mihálik: Turnaj je krásnou spomienkou na nášho otca

Pre jarnú časť ho červeno-čierni uvoľnili na hosťovanie do Serede. Práve so starším Lukášom sme sa po turnaji pozhovárali, ako vnímajú túto peknú spomienku na svojho otca.
Spolu s bratom Tomášom ste sa zúčastnili spomienkového turnaja na vášho otca Ľuboša. Ako sa ti páčili výkony futbalistov?
Na moje veľké prekvapenie som videl veľa kreatívnych a šikovných futbalistov. Bol som nadšený niektorými výkonmi a zopár chlapcov tu má veľký potenciál a mohli by sa presadiť či už v Trnave, alebo v Trenčíne.
V novembri to boli tri roky, čo váš otec náhle podľahol zákernej chorobe. Je tento turnaj pre vás peknou spomienkou na ocina a jeho prácu pri futbalovej mládeži, na ktorú šli len pozitívne ohlasy?
Určite áno. Je to veľmi krásna spomienka, že sa chlapci zídu a na jeho pamiatku odohrajú tento turnaj. Ocino pre mládežnícky futbal dýchal a určite by mal z toho radosť.
Pár rokov dozadu si aj ty bol mládežníckym futbalistom a zimnú prestávku ti často vyplnili podobné turnaje. Aké to bolo pre teba, že si si mohol v zimných mesiacoch spríjemniť prípravu halovými turnajmi?
V Piešťanoch sme v podstate každý týždeň hrávali podobné turnaje. Tatino bol náš tréner, aj môj, aj bratov, takže sme to mali na týždennom poriadku. Ako som sledoval tých chalanov, najradšej by som vybehol na palubovku a zahral si s nimi.
Mal si na turnaji nejakého favorita? Veď boli tu mladíci zo Spartaka Trnava, ktorého si hráčom, takisto aj futbalisti PFK Piešťany, klubu, ktorý ťa vychoval, ale aj Futbalovej školy Róberta Hanka z Moravian, kde zasa pôsobil tvoj otec. Dá sa povedať, že k trom tímom si mohol mať veľmi blízko…
Nedá sa povedať, že by som niekomu špeciálne fandil. Keď som sledoval chlapcov, s akým nasadením hrajú, tak som to prial všetkým.
Upútali ťa niektorí z mladých talentov?
Najviac sa mi páčili dvaja chlapci z Moravian, syn Miroslava Karhana bol tiež zaujímavý a dobre sa prezentovali aj niektorí Púchovčania.