Panovnícka láska až za hrob
Nie je to tak dávno, čo sa na obrazovkách verejnoprávnej televízie objavil dvojdielny koprodukčný film, zachytávajúci mladosť budúcej cisárovnej Márie Terézie a pozadie príbehu veľkej lásky medzi ňou a jej manželom Františkom Štefanom Lotrinským. Aj preto sme sa s naším seriálom vybrali do srdca Viedne.
Všeobecne je známe, že manželský pár splodil až šestnásť detí, no mnohé sa nedožili dospelosti. Početné potomstvo však nebolo len výsledkom vášnivej lásky, ale tiež prostriedkom na upevňovanie moci rodu v rámci Európy i zámorských dŕžav. Ale o tom až neskôr.
Takmer adoptívny syn
Aj tak by dalo hovoriť o Františkovi Jozefovi, ktorý bol od Márie Terézie starší o deväť rokov. Prvýkrát sa obaja stretli na zámku v Brandýse nad Labem, keď mala Mária šesť rokov a z Františka už bol pätnásťročný švihák, na to obdobie už takmer dospelý muž. Otec Márie, cisár Karol VI., videl vo Františkovi svojho syna, ktorého mu však osud nedožičil. Márii už v tej dobe sľúbil, že sa raz za Františka vydá. Viac poetiky však nájdete v spomínanom filme.
Problém ich sobáša však spočíval v možnom ozbrojenom konflikte, ktorý by mohol vzniknúť medzi Francúzskom a Rakúskom po prípadnom spojení rodov Habsburgovcov a Lotrinských. Obe monarchie sa totiž nemali veľmi v láske pre spory o územia a rovnako o politickú nadvládu na kontinente. Spory vyriešila až Pragmatická sankcia, ktorej podpísanie vtedajšími vládcami monarchií umožnilo svadbu medzi oboma zaľúbencami.
František oficiálne požiadal o ruku devätnásťročnej Márie 31. januára 1736. Keďže sa podľa dvornej etikety do sobáša nesmeli stretnúť, býval František v Bratislave. Od zásnub však všetko išlo veľmi rýchlo, takže v našej súčasnej metropole netrpel. Sobáš sa uskutočnil už o niekoľko dní, 12. februára.
Osvietenci na tróne
Keďže Karol VI. zomrel bez mužského potomka a panovnícke povinnosti po ňom prevzala Mária Terézia, celá Európa netrpezlivo očakávala mužského potomka tohto manželského páru. Až štvrtý v poradí sa narodil budúci spoluvládca Márie Terézie a neskorší cisár – reformátor Jozef II. Keďže však zomrel bez potomkov o desať rokov po svojej matke, pokračovanie panovníckej dynastie prevzal Leopold II., ktorý bol ešte väčším reformátorom ako Mária Terézia a Jozef II., no svoje plány nedokázal zrealizovať. Zomrel o dva roky neskôr. Po vzore svojich rodičov spolu s manželkou tiež splodili šestnásť detí. Ich prvorodený syn František sa stal ľudom obľúbený panovník, ktorého vládnutie však poznačili vojny s Napoleonom.
Kapucínska krypta
Po Františkovi nastúpil na trón jeho chorľavý syn Ferdinand, ktorý napokon abdikoval v prospech ďalšieho veľkého panovníka, Františka Jozefa I. A tu by sme s krátkym prierezom histórie Habsburgovcov na chvíľu prestali. V tichosti sa presunieme do podzemia kapucínskeho kostola v centre Viedne, ktorý v prvej polovici 17. storočia dala postaviť manželka cisára Mateja II. (brata Rudolfa II., presláveného filmom Pekárov cisár sa cisárov pekár) Anna Tirolská.
V krypte v podzemí sa pochovávajú rakúski panovníci od roku 1633 a jej prvými „obyvateľmi“ boli spomínaní manželia. Do dnešných dní sa stala krypta miestom posledného odpočinku 142 členov rodu Habsburgovcov, z toho 12 cisárov a 18 cisárovien a kráľovien. Posledným pochovaným cisárom tu je František Jozef I. Nespočívajú v nej pozostatky v Sarajeve zastreleného následníka trónu Františka Ferdinanda ani posledného monarchu Karola I., ktorý zomrel v exile na Madeire a na základe zákona rakúskej republiky nesmie na jej území spočinúť. Pochovaná je tu len jeho manželka Zita a tiež posledný významný Habsburg Otto, ktorý zomrel v roku 2011.
Dvojitý sarkofág
Najviac obdivovanou a umelecky najkrajšie stvárnenou je dvojitá rakva s pozostatkami Márie Terézie a Františka Štefana. S ňou ostro kontrastuje jednoduchá rakva ich syna Jozefa II., ktorú nájdete slabo označenú bokom „v kúte“. Azda je to pomsta za jeho cirkevné reformy, možno tým len chcel po svojej smrti demonštrovať prostotu svojho života.
Sarkofág jeho rodičov vytvoril sochár Baltazár Ferdinand Moll a sú na ňom tiež vyobrazené významné udalosti zo života cisárovnej. Na jednej rytine nájdete aj výjav z jej príchodu na korunováciu do Bratislavy.
Mária Terézia prežila svojho manžela o 15 rokov. Po jeho smrti sa obliekala výlučne do čierneho. Ako si zapísala, ich manželstvo trvalo 29 rokov, šesť mesiacov a šesť dní, teda 10 781 dní alebo 358 744 hodín. Samotný náhrobok však dáva návštevníkom na známosť, že ich láska je večná, až za hrob.
