Dominanta spájajúca dva národy
Vraví sa, že každá cesta vedie do Ríma. A po tejto ceste sa vydáme aj my v rámci našich tipov na výlet. Nenasmerujeme si to však do večného mesta, ani do malého Ríma – nášho krajského mesta Trnava, ale do porovnateľného mesta s Piešťanmi, ktorému Trnava môže vďačiť za svoju veľkolepú históriu. Ním je hraničné mesto Ostrihom.
Všetko sa to začalo nešťastnou bitkou pri Moháči v roku 1526, keď Osmania rozprášili uhorské vojská a postupne obsadzovali jeho južné územie. Uhorské kráľovstvo sa tak zúžilo len na oblasť dnešného Slovenska a Burgenlandu, pričom Bratislava sa stala jeho hlavným mestom a Trnava jeho hlavným cirkevným sídlom. Do nej sa v roku 1543 presídlil ostrihomský arcibiskup aj s kapitulou. Od roku 1635 sa stala vďaka ostrihomskému arcibiskupovi Petrovi Pazmáňovi aj univerzitným mestom a prekvitala ďalšie storočia.
Všetkému je raz koniec a po porážke osmanských vojsk 12. septembra 1683 pri Viedni sa život v uhorskej časti monarchie začal vracať do normálnych koľají. Najskôr Trnavu na príkaz Márie Terézie opustila univerzita a na pltiach sa presťahovala do Budína, na žiadosť cisára Františka II. presťahoval novovymenovaný ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay v roku 1820 sídlo arcidiecézy nazad do Ostrihomu.
Tretí najväčší chrám v Európe
Na Hradnom vrchu v Ostrihome sa už viac ako 150 rokov týči Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha, ktorú v roku 1822 začal Alexander Rudnay stavať, no jej dokončenia sa nedožil. Ani ďalší dvaja jeho nástupcovia, ktorí vo výstavbe baziliky pokračovali. Dokončená bola až za Jánoša Simora v roku 1856 a dodnes týchto štyroch arcibiskupov pripomínajú ich erby za stĺporadím hlavného priečelia katedrály.
Ostrihomská bazilika je po bazilikách sv. Petra v Ríme a sv. Pavla v Londýne tretím najväčším kostolom v Európe. Rozprestiera sa na ploche 5660 metrov štvorcových, čím je najväčšou sakrálnou stavbou v Maďarsku a zároveň najvyššou pamiatkou krajiny. Postavená je v klasicistickom štýle na základe plánov Sándora Rudnayho a ceremónie jej vysvätenia sa zúčastnil aj cisár František Jozef. Pri tejto príležitosti skomponoval Franz Liszt Ostrihomskú omšu, ktorú pri tejto príležitosti sám dirigoval.
Na priečelí impozantnej stavby návštevníka upúta latinský pozlátený nápis CAPUT, MATER ET MAGISTRA ECCLESIARUM HUNGARIAE, v preklade Hlava, matka a učiteľka uhorskej cirkvi. Naznačuje, aký veľký význam má chrám i celé miesto pre našich južných susedov. Ostrihomský Hradný vrch bol totiž dlhé roky sídlom prvých uhorských vladárov – Arpádovcov. Vybudoval ho ešte veľkoknieža Gejza koncom 10. storočia, no v hradnom chráme bol na Vianoce roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa jeho syn Štefan a zároveň tu bolo založené už spomínané Ostrihomské arcibiskupstvo.
Postavená tu bola prvá katedrála, ktorú však Osmania spolu s ďalšími stavbami spustošili. Pamiatkou na predosmanskú éru je len hradný palác, v ktorom je múzeum a renesančná kaplnka arcibiskupa Tomáša Bakócza, ktorej krása dobyvateľov ohromila natoľko, že ju nezničili, dokonca ju využívali pre vlastné náboženské účely. Predtým z jej výzdoby však poobíjali všetky hlavy na soškách, keďže korán zakazuje znázorňovanie ľudských tvárí. Architekt novej baziliky János Pakht sa rozhodol kaplnku rozrezať na 1600 kusov, preniesť ju a zabudovať do nového chrámu, kde ju môžu turisti obdivovať spolu s oltárnym obrazom, ktorý našli po odchode Turkov nepoškodený v zemi. Viaže sa k nemu vraj niekoľko zázrakov.
Slovenské poklady
Do katedrály majú turisti vstup voľný, no za smiešne vstupné sa vám oplatí navštíviť tri jej ďalšie zaujímavosti. Kým sa po viac ako 270 točitých schodoch vyberiete na kupolu baziliky a budete sa nadchýnať panorámou, môžete si oči vyočiť na umeleckých historických skvostoch v klenotnici. Nájdete tu zlatými niťami vyšívané slávnostné rúcha od renesancie až po 19. storočie, monštrancie, sväté kríže, obradné nádoby, pápežský prsteň či dokonca aj rohy na pitie kráľov Žigmunda a Mateja Korvína. Nájdete tu tiež zlatý kríž ozdobený drahými kameňmi, na ktorý od 12. storočia prisahali počas korunovácií uhorskí králi.
Mnohé z týchto predmetov držali v rukách aj Slováci, ale poklady pochádzajúce z nášho územia nájdete vo svetoznámom Kresťanskom múzeu, ktoré sa nachádza na druhom poschodí Primaciálneho paláca stojaceho pod Hradným vrchom.
Tie ľudské slovenské poklady sú uchované v krypte pod katedrálou. Okrem Alexandra Rudnaya, rodáka z Považian pri Novom Meste nad Váhom, tu odpočíva aj ďalší cirkevný hodnostár, veľký podporovateľ bernolákovcov Juraj Palkovič, ktorý prežil detstvo v neďalekých Doľanoch pri Trnave. S naším krajom je spojený aj ďalší ostrihomský arcibiskup Ján Černoch, rodák zo Skalice, ktorý v roku 1916 korunoval za rakúsko-uhorského cisára Karola I. za uhorského kráľa Karola IV.
Ako sa tam dostať
Najlepšia a najrýchlejšia cesta vedie po diaľnici a R1, pričom vám odporúčame zísť z nej do Šoporne a pokračovať na Šaľu a Nové Zámky. Na tejto trase je totiž menej dedín než na ceste z Nitry do Nových Zámkov a je aj o 50 kilometrov kratšia. V Bajči odpočte vľavo na Štúrovo a opäť vás čaká plynulá jazda až k brehom Dunaja. Potom už stačí len prejsť cez most a nasmerovať si to do centra Ostrihomu. Na záver len pripomíname, že toto mesto stojí za celodennú prehliadku, pričom v katedrále sa „zabavíte“ minimálne hodinu.
