Málo hviezd veští málo zemiakov!
Naši predkovia sa držali rôznych pranostík a porekadiel. Pozorovaním prírody a počasia, ktoré bolo pre nich dôležité, vedeli predpovedať, akú úrodu budú na jeseň schovávať do komôrok či stodôl. Ak by sa nejaký ten prastarý otec prebral tento rok zo svojho večného sna, po prvotnom šoku z IT techológií by sa pragmaticky pozrel do kalendára a určite by zahlásil: „Nový rok bol v pondelok, veští to ostrú zimu!“
Január má byť chladný, prikrytý bielou perinkou. A tak sa v slovenskom národe objavila pranostika: „január dobrý je, keď chotár biely“. Je. Ale objavili sa aj ďalšie predpovede, hovoriace skôr o daždi ako o snehu a tiež o víne : „Na počiatku roku keď sú mokré časy, od hnevu si vinár bude šklbať vlasy.“ Ak je január studenší ako psí čumák a riadne zmrznutý, polia, stromy, záhrady sa zbavia škodcov a všelijakej inej neplechy. Ale ak prší, beda: „V januári veľa dažďa, ale snehu málo, záhradám i poliam vždycky škodievalo.“
A keďže sú tu Traja králi a na oblohe dnes nevidno hviezdy, bude tento rok zrejme len málo zemiakov. Lebo starosvetsky platí: „Ak je na Troch kráľov veľa hviezd, bude veľa zemiakov.“ A ak ste si v tento teplý, skoro jarný deň nedali na hlavu čiapku ani rukavice, neodkladajte ich v žiadnom prípade, pretože: „Na Tri krále, zima stále.“
O dva dni – ôsmeho januára – na Severína – si Slováci často plánovali zabíjačku, pretože vedeli, že mäso sa im vonku nemôže len tak ľahko pokaziť: „ Na svätého Severína vešia sa mäso do komína.“ Jedenásteho januára zasa vravievali :“ Na svätého Hygina sa začína pravá zima.“
No a štrnásty január bol signálom pre všetkých, ktorí radi stavali snehuliakov, iglu či milovali odhŕňanie snehu, sánkovačku a lyžovačku: „Svätý Hilarius – vytiahni sane, schovaj voz!“
Tak si ten január spolu pekne užijeme.
