Zomrel Ján Rusnák, duša futbalu v Drahovciach
V Drahovciach smútia. Vo veku nedožitých 85 rokov zomrela v stredu 20. decembra v ranných hodinách jedna z neodmysliteľných postáv obecného futbalového klubu Ján Rusnák.
„Náš klub bol založený v roku 1930-31, dá sa povedať, že sa s futbalom v obci narodil,“ vraví Peter Michálek, funkcionár drahovského futbalového klubu.
Ján Rusnák reprezentoval Drahovce ako futbalista, funkcionár, dlhoročný vonkajší aj vnútorný hospodár, neskôr zostal váženým členom klubu a verným fanúšikom.
V posledných rokoch mal na starosť vyberanie vstupného, svoj voľný čas venoval zveľaďovaniu areálu spolu zo svojim vnukom Jozefom Rusnákom ml.
O chod klubu sa dlhé roky starala generácia rodu Rusnákových – pred dvoma rokmi zomrel dlhoročný prezident klubu Jozef Rusnák, Ján Rusnák bol jeho svokor.
V dedine ho poznal snáď každý, prezývali ho Strýčko či Gazdíčko. Pravidelne navštevoval zápasy dospelých aj mládeže, neodradilo ho ani nepriaznivé počasie či dlhé trasy na zápasy.
„Ak boli všetci znechutení z nepriaznivých výsledkov, ak bola zlá nálada v kabíne, ak sme si mysleli, že už to horšie byť nemôže, prišiel a jednou vetou všetko upokojil. Vždy vniesol do klubu, kabíny a do hláv samotných hráčov nový impulz, prečo pokračovať, aj keď sa nedarí. Nepamätám si, či vôbec vedel zvýšiť hlas alebo sa zapojil do konfliktu. Všetko riešil s veľkou ľahkosťou a nadhľadom,“ spomína Peter Michálek.
„Naopak, pamätám si, ak na verejných schôdzach prišla vlna kritiky, Gazdíčko bol jeden z tých, ktorí v problematike videli aj pozitívne a práve nato poukazoval. Jeho vlastnosťami boli dobrosrdečnosť, pracovitosť, zodpovednosť a spravodlivosť. Bol priateľský, skromný a zábavný človek.“
„O Strýčkovi sa nedá povedať, že jednými dverami ho vyhodili a oknom sa vrátil. Mal dvere vopred otvorené, vždy povedal, čo má na srdci a pokorne tými dverami aj odišiel. Vždy odľahčil napätú situáciu a zanechal dobrý dojem. Môžeme kľudne vyhlásiť, že to bol najvernejší fanúšik z najstaršej generácie.“
Po nevydarených zápasoch zvykol vravieť: „Chlapci, prečo ste smutní? Veď sa nič nestalo. Niekto musí vyhrať, niekto prehrať alebo zremizujeme. Niečo Vám poviem, zelená je tráva, futbal to je hra a ten, kto góly dáva, ten vždy vyhráva. A s tým sa musíte zmieriť, život ide ďalej.
