Výstavba plavárne zabrzdí rozvoj mesta

Článok a tabuľka, ktorú vytvorili ekonómovia radnice, však nepustí. A tak slovné útoky na noviny, ktoré ju dali ľuďom „do pľacu“, boli len prejavom zúfalosti nad realitou, ktorá sa dá skryť akurát medzi priateľmi na sociálnej sieti.
O čom bola minulotýždňová piešťanská mestská rada? O rozčarovaní nad tým, že ani mesiace trvajúce stretnutia mestských poslancov pod taktovkou poslancov z klubu Spoločne pre Piešťany (SpP) nad zostavovaním mestského rozpočtu nepriniesli úspech v podobe funkčného rozpočtu mesta Piešťany pre rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020. Ak ho nezoškrtajú priamo na štvrtkovom zastupiteľstve, môže sa zopakovať rok 2016, keď sa schválenie rozpočtu posunulo až do úvodu nasledujúceho roka.
Na nič iné neostane
Aj keď sa Hudcovič na mestskej rade oháňal našimi novinami a tvrdil, že o bankrote klamú, s článkom ako pravdivým je stotožnený aj šéf radničných ekonómov Stanislav Mikuš. Ten sa i počas zasadnutia mestskej rady snažil jej členov na tento fakt upozorniť. Varoval tiež pred skutočnosťou, že pokiaľ prijmú rozpočet v navrhovanej podobe, je viac ako pravdepodobné, že ho svojím podpisom neodobrí hlavný mestský kontrolór. A bez jeho podpisu, čo je základný predpoklad pre poskytnutie úveru v banke, stroskotajú akékoľvek budovateľské zámery v roku 2018. Či už poslancov za SpP, alebo aj vedenia radnice.
Táto informácia prítomných členov mestskej rady – Tomáša Hudcoviča, Jozefa Malíka, Juraja Brnu, Jozefa Drahovského, Ivetu Babičovú či za vedenie radnice Martina Vala značne zaskočila a rozbehla sa v skutku podivná diskusia.
Najprv sa snažil zbaviť viny Hudcovič. „Ja tvrdím, že celý systém rozpočtu je zle nastavený a bolo ho potrebné už dávno zmeniť,“ tvrdil na svoju obranu.
„Viacero mojich kolegov, ale i sám primátor mesta si dali do svojich predvolebných sľubov výstavbu plavárne. Ja som si ho nedal. Ale ak ju chceme postaviť, tak musíme minimálne na tri roky zabudnúť na akékoľvek rekonštrukcie a výstavby čohokoľvek iného okrem plavárne. Peniaze si ponechať len na bežnú prevádzku a údržbu mesta,“ doplnil ho katastrofickým scenárom jeho „stranícky“ kolega Juraj Brna.
Škrtanie v priamom prenose
Nato si takmer všetci členovia mestskej rady svorne zobrali do rúk výtlačok mestského rozpočtu a začali sa nahlas zamýšľať nad tým, aké plánované investície by sa z rozpočtu na úkor výstavby plavárne mohli začať škrtať. Ako prvé prišli na rad financie určené na spracovanie projektov, prípadne aktualizáciu starších, ktorými radnica disponuje.
Prednosta mestského úradu Eduard Strapatý sa snažil tieto prostriedky uchrániť. „Staršie projekty musíme aktualizovať, inak to dopadne tak nešťastne, ako v prípade použitia starého projektu pri rekonštrukcii Sládkovičovej ulice,“ vysvetľoval poslancom. Tým priamo priznal, že použitie viac ako 700-tisíc eur na rekonštrukciu Sládkovičovej ulice podľa starého projektu, ktorú presadil ešte ako viceprimátor Tomáš Hudcovič, bolo šité horúcou ihlou.
Hlasne rozmýšľajúci členovia mestskej rady, zaujatí škrtaním, sa však slovami prednostu zjavne nedali vyrušiť a citovali i položky určené na rekonštrukciu ulíc či výstavbu parkovísk. I tu sa snažil prednosta zasiahnuť a členov mestskej rady upozorňoval, že to všetko sú projekty, ktoré si do mestského rozpočtu presadili samotní poslanci. Nepomohlo.
Kto plaváreň vlastne postaví?
Následne sa rozpútala zvláštna debata aj ohľadom stavby mestskej plavárne. Hudcovič navrhol, aby pre úsporu DPH plaváreň nestavalo mesto, ale ju budovala mestom novozaložená mestská eseročka. Iveta Babičová ho upozornila, že to by si tú pôžičku na plaváreň miesto mesta musela zobrať nová eseročka a novej spoločnosti bez histórie a majetku žiadna banka úver nedá.
Hudcovič si však svoj nápad nenechal len tak ľahko zobrať. „Tak ju postaví Bytový podnik Piešťany,“ presviedčal.
Poslankyňa Babičová sa ho snažila opäť usmerniť slovami, že Bytový podnik je určený a personálne vybavený na niečo úplne iné, ako na realizovanie stavby za niekoľko miliónov eur. „A mimochodom, pod novým vedením ani po roku nedokázal bytový podnik začať výstavbu parkoviska na Školskej ulici, na ktoré má aj projekt, aj všetky povolenia a aj financie. Aký je predpoklad, že by zvládli zrealizovať plaváreň za milióny eur,“ snažila sa mu I. Babičová vysvetliť.
„Tak si bytový podnik založí nejakú divíziu, ktorá tú plaváreň postaví,“ trval Hudcovič na svojom nápade, ako usporiť na odvedení DPH pri výstavbe plavárne. Na ďalšie vysvetľovanie, že ani to zrejme nie je dobrý nápad, Babičová v ďalšom už rezignovala.
Mesto ako daňový podvodník?
Na Hudcovičovom nápade, ako „ošmeknúť“ štát, však predsa len niečo realizovateľné je. V súvislosti s bankrotujúcim Váhostavom, ktorý neuhrádzal svojim dodávateľom faktúry pri výstavbe diaľnice, no tí museli aj z nezaplatených faktúr platiť DPH, parlament prijal novelu daňového zákona. Podľa nej, primárne určenej na takéto prípady, stavebníci pri platbách medzi sebou nemusia štátu odvádzať „dépéháčku“. Či mal Hudcovič na mysli túto paragrafovú kľučku, alebo či to má bytový podnik pri neplatení daní štátu dať rovno „na podvodníka“, sa členovia mestskej rady nedozvedeli.
Z jej zasadnutia však vyplynulo, že od októbra poslanci pod taktovkou klubu SpP doslovne vyprodukovali zdrap nepoužiteľného papiera, a nie seriózny mestský rozpočet. Zastupiteľstvo, ktoré zasadne už tento týždeň vo štvrtok, tak musí rozlúsknuť poriadny oriešok.
Schválený rozpočet či provizórium
„My sme tu vlastne mali dať rozpočtu posledné požehnanie a posunúť ho na schválenie mestskému zastupiteľstvu. Namiesto toho sa tu snažíme riešiť zásadné veci. Ja za takýto rozpočet nemôžem hlasovať,“ povedala na záver rokovania o rozpočte I. Babičová. Zvyšní prítomní členovia mestskej rady rozpočet tak, ako im bol predložený, svojím hlasovaním vzali na vedomie a posunuli na rokovanie do zastupiteľstva.
Takže počas štvrtkového rokovania musia poslanci upraviť rozpočet tak, aby sa na jeho základe nedostalo kúpeľné mesto do situácie neschopnosti splácať úvery a nemuselo v roku 2020 vyhlásiť bankrot. Prípadne, pre krátkosť času a zložitosť tohto procesu, presunúť schvaľovanie rozpočtu až na úvodné mesiace nového roka a nechať ho vopred upraviť radničným ekonómom do podoby, v akej môže ešte mesto reálne pomýšľať na investičné akcie. Tu by malo zasiahnuť aj vedenie mesta a korigovať chúťky volebným rokom premotivovaných poslancov.