Priveľa otáznikov

Eufória z víťazstva myšlienky na to ešte stále prekrýva a vytriezvenie z volebnej noci prichádza len postupne. Ono sa totiž dobre konštatuje, že sa mení politická mapa Slovenska, no obhájiť získaný mandát prácou je už väčšia drina.
Politikom v centrálach a v kreslách parlamentu je hej. Tam sa dobre skrýva za väčšinu. Ak je treba, ruka sa zdvíha, ak nie, nesúhlasí sa s ničím alebo sa z rokovacej siene utečie do bufetu. Politici v mestách a v regiónoch sú nielenže na očiach viac, ale majú na nich voliči priamy dosah. Otázky, aj tie nepríjemné, im môžu položiť rovno do očí.
Tu už sľuby ani stranícke tričko nepomôžu. Ľudia očakávajú výsledky a je im jedno, ako budú dosiahnuté, dôležité pre nich je kedy. A tu naráža väčšina predvolebných sľubov ako kosa na kameň. Ak totiž nepomôže vláda, teda štát, mnohé sa ani uskutočniť nedajú. Niektoré totiž nespadajú do kompetencií krajskej samosprávy, na iné nemá delimitované finančné prostriedky. A tak budeme pozorne sledovať, ako bude celé politické spektrum zachraňovať podnikateľa v kresle banskobystrického župana.
Ak totiž zlyhá, stratia v očiach voličov kraja politické strany svoju tvár. A sklamanie bude len ďalším motorom pre politikov z krajnej pravice. A to sa netýka len Banskej Bystrice. Kotlebovci mali kandidátov všade, len voliči tentoraz uverili iným sľubom.
O Piešťany až taký strach nemám, hoci aj tu majú kotlebovci svoju slušnú základňu. Skôr sa obávam, že nádeje mnohých voličov ostanú nenaplnené. Nie celkom, pretože letisko sa zachrániť dá. Či sa však naozaj rozlieta, je ešte predčasné hovoriť. Rozhodujúci bude tiež postoj mesta, či anuluje kraju podlžnosti, či kraj finančne nevycicia z dane za pozemky, či odblokuje nehnuteľný majetok letiskovej spoločnosti.
Priveľa otáznikov, nie však neriešiteľných úloh. Lenže čas na ich realizáciu sa začal ukrajovať.