Perla juhovýchodnej Moravy na dosah

A to pre unikátny zachovaný komplex barokových stavieb a záhradnej architektúry. Svojou krásou však uchváti každého návštevníka aj bez znalosti histórie architektúry.
Zámok je len „na skok“ za hranicami, ak si ho však chcete vychutnať ako celok, mali by ste rátať s celodenným výletom. A to najmä preto, že v septembri sú návštevné hodiny určené na prehliadku interiéru zámku kratšie ako počas hlavnej turistickej sezóny. Po parku sa však môžete prechádzať bez obmedzení dlhšie a jeho výhodou je, že je pôsobivý za každého ročného obdobia.

Ako zámockí páni

Pri prehliadke zámku sa prenesiete do prvej polovice 20. storočia, do obdobia, kedy v ňom žili poslední šľachtickí majitelia z rodu Seilern-Aspang. Tí museli panstvo opustiť na základe Benešových dekrétov.
Samotný zámok však vznikol už na konci 16. storočia ako jednoposchodová renesančná budova stojaca na pôvodnom vodnom hradisku, z ktorého sa zachovali zvyšky vodnej priekopy. Dominantné nárožné veže boli dobudované o zhruba storočie neskôr po vpáde Tatárov a dnešnú podobu získal zámok počas stavebných úprav v prvej polovici 18. storočia, keď si tu zriadil reprezentatívne sídlo Karol Antonín Seréni.

To by aj o histórii zámku stačilo, viac vám povedia počas jeho prehliadky a čo-to si môžete pozrieť aj na našom videu. Pre návštevníkov je však fascinujúca možnosť prezliecť sa do dobových kostýmov a zahrať sa za niekoľko eur navyše na zámockých pánov.

Ruže a sochy

Takto odetí sa môžete presúšať aj po francúzskych záhradách, oranžériách či pomedzi kvetinové záhony v záhradníkovom „kráľovstve“. Barokové francúzske záhrady nahradili pôvodné, určené skôr na pestovanie zeleniny a ovocia, v polovici 18. storočia a oproti súčasnému stavu boli omnoho bohatšie. To ale majú na svedomí chudobnejšie pomery majiteľov zámku, ktorí si po zrušení poddanstva nemohli dovoliť platené služby záhradníkov.

Jej súčasťou bola aj bažantnica, pravidelne rozčlenená siedmimi hviezdicovo sa zbiehajúcimi cestami pre lepší lov chovaných bažantov. Bažantnica je priľahlou súčasťou záhrad i dnes, no pripomína skôr pozostatky anglického parku, ktorého plánovaná realizácia sa ale neuskutočnila. Jej dominantou tak ostali romantické stavby z roku 1766 – altánok či umelá zrúcanina hradu.
Spomínané dve oranžériá dnes predstavujú najstaršie a najzachovalejšie stavby tohto typu na Morave. Vznikli pri úpravách renesančného sídla na barokový letohrádok. Už dve storočia však slúžia ako skleníky a aj v súčasnosti sú v nich umiestnené palmy a iné cudzokrajné dreviny. Priestor dopĺňajú barokové sochy pochádzajúce z územia Moravy a záhradné sedenie, vďaka ktorému si môžete nerušene oddýchnuť pred alebo po prechádzke v parku a bažantnici.

Ako sa tam dostať

Do Milotíc sa síce dostanete aj cez Myjavu a hraničný priechod Vrbovce, no pre plynulejšiu a rýchlejšiu jazdu vám odporúčame ísť cez Vrbové do Brezovej pod Bradlo a odtiaľ do Holíča buď cez Jablonicu a Senicu, alebo cez Prietrž a Sobotište. Z Hodonína do Milotíc si môžete zvoliť dve cesty, buď cez Ratíškovice, alebo cez Dubňany. Sú približne rovnako dlhé a aj kvalitné. Keďže sa však na Morave vo veľkom opravujú regionálne cesty, vopred si preverte obchádzky. Informuje o nich aj webová stránka Štátneho zámku Milotice.