Vrecia zemiakov

Vrece zemiakov, čím viac je „opekané“ slovami a činmi „tých druhých“, rozvoniava a láka k sebe čoraz viac zvedavcov. Nielen ľúbivé reči, no i skutky častejšie prekrývajú nálepkovanie. Ľudia si už zvykli, že pravé vrece zemiakov je hnedej farby, sú na ňom nezmyselné čísla či piktogramy. Súdiac podľa vlastných skúseností je pevnejšie, stabilnejšie než tie z lyka upletené, dovezené od všelikadiaľ, no tváriace sa ako naše.
Aj to slovenské vrece zemiakov však má jednu veľkú nevýhodu. Hoci ho dokážete na povrchu prečítať, nevidíte dovnútra, či v ňom nie je niečo zhnité. To cudzie vrece si totiž okrem obťažkania môžete aj prezrieť a rozhodnúť sa na základe vlastného uváženia, či stojí za vašu pozornosť a nákup.
Nahusto utkané hnedé slovenské vrece zemiakov však dokáže svoje slabiny prevoňať. Čím viac doň ostatní kopú, tým viac. Je to taký začarovaný kruh, pretože tá vôňa „tých druhých“ dráždi natoľko, že doňho kopú stále silnejšie. Pritom stačí tak málo. Nekopať, ale konfrontovať. Lenže „tí druhí“ sú tak zaslepení nenávisťou a vlastným obrazom nadradenosti v zrkadle márnivosti, že radšej chodia medzi takých ľudí, kde majú zaručený ľúbivý aplauz.
Hnedé vrece zemiakov sa najnovšie rozhodlo vykopať z banskobystrického župného domu jedenásť odvážlivcov. Ďalší sa k nim pridávajú v iných krajoch, kde to vrece zemiakov našlo stúpencov. Okrem kopancov do druhého však zatiaľ voličovi nič iné neponúkli. A slovenský volič je prostoduchý, kresťansky založený, a tak dá svoje sympatie tomu, komu sa ubližuje.
Voľby do samosprávnych krajov sa blížia a už od 5. septembra je známe, kto chce získať náš hlas. Preto vás pri rozhodovaní vyzývame, aby ste nevyberali očami či nosom, ale srdcom, poprípade rozumom, ak ho škodlivo neopantali niektoré zmysly.