VIDEO: Zámok snov cisárovnej Sissi
Pohľadom dneška by sme za módnu ikonu či najznámejšiu celebritu Rakúskej monarchie pred zhruba 150 rokmi určite považovali Alžbetu Bavorskú, manželku Františka Jozefa I., čiže jednoducho rakúsku cisárovnú Sissi. Svojho času využívala aj liečebné účinky piešťanských prameňov na spoločnej návšteve kúpeľov s manželom.
My vás však dnes pozývame na návštevu k Sissi. Presnejšie do jej paláca vo Viedni, ktorý pre ňu nechal postaviť jej manžel.
Ako je už dnes všeobecne známe, aj napriek veľkej počiatočnej láske nebolo ich manželstvo šťastné. Cisárovná sa totiž nedokázala prispôsobiť zošnurovanému protokolu a prísnej spoločenskej etikete na panovníckom dvore a taktiež jej život znepríjemňovali neprimerané zásahy Alžbetinej autoritatívnej svokry Žofie. Vraj to s ňou myslela dobre… Vzala jej deti hneď po narodení do vlastnej výchovy, čo vyústilo do demonštratívneho odchodu Sissi z cisárskeho dvora.
Hermesova vila
Impozantnú stavbu vo Viedenskom lese sa rozhodol cisár František Jozef I. pre Sissi postaviť v nádeji, že v ňom nájde útočisko pred ruchom na viedenskom dvore a nebude už viac cestovať po Európe. Výstavba „Zámku snov“ sa začala v roku 1882 a trvala štyri roky. Sissi ho dostala aj ako darček k 30. výročiu sobáša. Názov Hermesvilla je odvodený od mramorovej sochy Herma, boha snov a mágie, umiestnenej v záhrade pred palácom. Projekt navrhol architekt Karl Freiherr von Hasenauer, sochu Herma si cisárovná sama objednala u berlínskeho sochára Ernsta Hertera. Vila aj s okolitými budovami a stajňami pre cisárovnej kone bola dokončená v roku 1886. Pravidelnejšie, na niekoľko dní i týždne, tam panovnícky manželský pár pobudol na konci jari od roku 1887 až po tragickú smrť cisárovnej v roku 1898.
Prehliadka vily vás nasmeruje na horné poschodie, kde sú súkromné komnaty Sissi aj reprezentačné miestnosti s vystavenými umeleckými dielami. Vašu pozornosť orientujeme však na nádherné gigantické lustre, vyzdobené stropy a nástenné maľby od Hansa Makarta, Gustava Klimta a Victora Tilgnera. Nájdete tam nielen výjavy z gréckej mytológie, ale tiež maľby inšpirované Shakespearovou hrou Sen noci svätojánskej, ktoré zdobia Alžbetinu spálňu. Tá vyznieva veľmi depresívne, akoby odzrkadľovala jej rozpoloženie posledných necelých desať rokov po samovražde jej jediného syna Rudolfa, následníka trónu. Dominuje jej gigantická baroková posteľ z obdobia Márie Terézie.
Zaujímavosťou je, že ulica vedúca k vile bola jedna z prvých vo Viedni, ktorá mala elektrické osvetlenie a vila bola jednou z prvých budov vo Viedni s telefónnym spojením. Po druhej svetovej vojne ju v priebehu rokov 1945 až 1955 vyplienili okupantskí sovietski vojaci. Štát ju začal zachraňovať v roku 1968 a od roku 1971 slúži na organizovanie výstav.
Cisárovná a Piešťany
Po atentáte talianskeho anarchistu Luigiho Lucheniho na Alžbetu Bavorskú 10. septembra 1989 v Ženeve nastal v monarchii hlboký smútok a na jej pamiatku sa pomenovávali ulice, námestia i mosty. V Piešťanoch niesla od roku 1899 až do zániku monarchie jej meno dnešná Teplická ulica. Na pamiatku obľúbenej Sissi, z iniciatívy manželky vedúceho lekára Vojenského kúpeľného ústavu Kolomana Fodora, Josefin, rodenej grófky Berchthold, vytvoril známy budapeštiansky umelec Július Jankovics sochu cisárovnej odetej v šatách, ktoré mala počas svojej korunovácie na uhorskú kráľovnú. Sochu, teda vlastne bustu z mramoru, slávnostne odhalili pred 115 rokmi, 10. augusta 1902, v priestore parku neďaleko hlavného vchodu. Vydržala tam do pádu monarchie, potom ju dlhé roky ukrývali Winterovci vo Františkových kúpeľoch. Po ich asanácii po roku 1967 sa pohnutý osud sochy Sissi neskončil. Odstránili z nej vytesané náhrdelníky s množstvom perál a drahokamov, ktoré ju zdobili, a bez podstavca umiestnili do výklenku pri kúpeľnom dome Irma, kde je niekoľko desaťročí až dodnes.
Ako sa tam dostať
Z Maxingstraße na Hermesstraße to nie je ďaleko. Musíte ísť až na koniec tejto ulice, až prídete k hlavnej bráne Lainzer Tor, pri ktorej je parkovisko. Ak by ste nemali šťastie zaparkovať tam, pokračujte niekoľko desiatok metrov ďalej, kde sa dá zaparkovať v uličkách pri parku.
Vstup do rozsiahleho areálu Lainzer Tiergarten je bezplatný. Vstupné sa platí až pri prehliadke Hermesvilly, nebojte sa, nezruinuje vás a stojí to zato. K palácu vedú tri cesty, ak sa vydáte prostredným prírodným chodníkom, budete pri ňom skôr. Ak pôjdete po ľavom chodníku, budete prechádzať popri zverinci a cez lúky, ak sa dáte vpravo, cesta vás povedie popod stromy a lesík. Vyplatia sa všetky tri cesty, pretože sú zároveň aj náučnými chodníkmi o prírode bývalého šľachtického poľovného revíru.
