Tony Páldy opustil tento farebný svet
Piešťany opustil jeden z veľkých „snílkov“, ktorí sa cez objektív fotoaparátu díval na ľudí, mesto, rieku, oblohu, kolonádu aj stoličky na terasách s privretými, zasnenými očami. Okamih, keď stlačil spúšť fotoaparátu, bol pre neho vzrušujúci. V týchto súvislostiach môžeme hovoriť žiaľ, už len o minulosti nášho kolegu od fachu, Tonyho Páldyho. Otec dvoch milujúcich dcér Kataríny a Veroniky odišiel z tohto sveta príliš symbolicky – tak, ako žil. Zomrel vo veku 65 rokov. Dožil sa však ešte radosti z dvoch vnukov Huga a Denisa. Mal vždy plnú hlavu plánov, ktoré už nestihol zrealizovať. Nech mu je slovenská zem ľahká…
Anton Páldy sa narodil v Bratislave v roku 1952. Na piešťanskom korze sme ho stretávali s fotoaparátom v ruke. Bol častým hosťom vernisáží a rôznych kultúrno-spoločenských akcií. S pohárikom sektu v ruke vítal v roku 2011 svojich priateľov, preoblečený za mafiánskeho bosa Al Caponeho na prvom retro happeningu, ktorý usporiadal v dome u Berlanských na pavlači. Jednej zo svojich fotografických výstav dal príznačný názov – Hra svetla. Venoval ju rodičom.
Tony fotil od nepamäti. Najskôr pre ČTK, Hlas ľudu, agentúru Orbis, osem rokov fotil pre kúpele. A ešte pre mnohých iných. Bol absolventom Strednej priemyselnej školy v Trnave. Pracoval aj ako kameraman regionálnej televízie Karpaty, ocenený bol cenou primátora na festivale Eurotour za svoj krátky film Zrkadlenie na Lodenici. Bolo to v roku 2010, to už dávno pôsobil ako fotograf i filmár na voľnej nohe.
Tónove fotografie ostávajú rovnaké….sú navonok jednoduché, plné pokoja, harmónie tvarov a farieb. Prevláda v nich pocitová stránka prejavu a nadhľad, s ktorým stvárňuje pre každého z nás uchopiteľnú realitu. Čo ho vždy najviac fascinovalo? „Všetko, čo súvisí s fenoménom svetla. Život nie je čiernobiely, je pestrý, a tým aj úchvatný,“ znelo Tonyho vyznanie.
Dožil sa tých najobyčajnejších a najkrajších okamihov v živote. Vedel si ich patrične s humorom a večným úsmevom chlapca vychutnať.
