Svätoplukove deti
„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1,1) Tieto úvodné slová z Evanjelia sv. Jána boli prvými zaznamenanými v hlaholike a zároveň tiež prvými, ktorými solúnski bratia hlásali Božie slovo na našom území v zrozumiteľnej reči.
Svätí Konštantín a Metod však neboli len vierozvestcovia či zakladatelia slovanského písomníctva, kultúry a cirkevnej správy. Slovanom na území pozdĺž riek Moravy a Nitry i ostatných podmanených lokalít priniesli základy štátnosti. Pochopili to, čo o tisíc rokov neskôr hlásal nemecký filozof Johann Gottfried Herder, že na to, aby bolo spoločenstvo ľudí považované za národ, musí mať okrem územia a spoločného jazyka aj vlastné písmo.
Okrem hlaholiky, ktorá privádzala franských kňazov do šialenstva, lebo ju nevedeli čítať, priniesli na územie Veľkej Moravy tiež kódexy práva a „štátnej“ správy i ďalšie „moderné“ poznatky z Byzancie v oblasti hospodárstva, pestovania plodín, chovu zvierat a remesiel. Ako naši predkovia s týmito darmi naložili, hovoria mnohé povesti a historické zápisy v kronikách. Aj napriek neúcty k misii Konštantína a Metoda ich dielo prežilo a je v mnohom inšpiratívne dodnes.
Žiaľ, ich dielo ostáva tiež zdrojom vedeckých sporov a žabomyších vojen medzi tými, čo si chcú uzurpovať právo na výklad našich dejín. Niet obdobia, aby sme sa k sebe nesprávali ako tí Svätoplukovi synovia. V tomto smere sme hlúpi a z našej hlúposti ťažia iní, cudzí.
Smutné je i to, že sa naši súčasní „vládcovia“ usilujú o to, aby národ ostal hlúpy, nevzdelaný, poslušný a robotný. Svojou povrchnosťou k tomu aj sami prispievame, čím sa odcudzujeme odkazu tých, ktorých sviatok si 5. júla pripomíname.