Édith Piaf ožila vďaka hercom z Drahoviec

Tretie opakovanie predstavenia pôvodne z pera Ľubomíra Feldeka opäť prilákalo mnoho divákov. Prostredníctvom dvojhodinového príbehu sa dozvedeli viac o živote jednej z ikon 20. storočia, francúzskej legende Édith Piaf.

Naštudovanie hry mala pod palcom režisérka Blanka Kollárová. „Bola to náhoda, aj keď podľa Édith asi náhody neexistujú. Už predtým sme s pánom Feldekom naštudovali Jánošíka a on sa nás po premiére spýtal, či by sme nechceli urobiť aj Smrť v ružovom. Édith Piaf je moja srdcovka, tak som po hre skočila všetkými desiatimi,“ uviedla režisérka, ktorá knihy aj platne známej speváčky hrdo drží vo svojom archíve. „Hru som si prečítala, je úžasne napísaná, urobená podľa knihy Simone Berteautovej, nevlastnej sestry Édith. Keďže texty sú úžasné, v pesničkách tiež, a celé je to výborne urobené spolu s nevtieravým humorom, rozhodla som sa, že ideme do toho,“ skonštatovala B. Kollárová.

Potom, čo sa pre predstavenie definitívne rozhodli, nastal problém, čo s hlavnými predstaviteľmi. Aj pre náročné texty a piesne výber nebol jednoduchý, no napokon sa v hlavných úlohách predstavili Patrícia Mikolayová ako Édith Piaf a Filip Čechovič ako jej posledný manžel Théo Sarapo.

Koncom minulého roka tak herci z Divadla Dobreta začali skúšať pesničky. Siahodlhé prejavy si vyžadovali individuálne skúšky. „Tie monológy boli veľmi ťažké, rovnako naučiť sa texty a pesničky. Učila som sa to doma, prechádzala som sa so scenárom po izbe, opakovala som si to dokola a plus sa človek veľa naučí pri skúškach. Veľmi dlho sme cvičili monológ, keď Filipovi dlho rozprávam. Hlavne išlo o to, aby som divákov zaujala, pretože sa tam okrem môjho rozprávania nič viac nedeje,“ povedala P. Mikolayová.

Do úlohy šansioniérky so zvláštnym osudom sa herečka vnárala prostredníctvom dostupných materiálov. „Čítala som si o nej knihy, pozerala som film a na internete je obrovské množstvo rozhovorov, kde je vidno, ako komunikovala s ľuďmi. Bola neustále usmiaty človek, mala svoje špecifické gestá, postoj,“ prezradila herečka.

Nebolo to však jednoduché, čo si P. Mikolayová uvedomovala hneď od momentu, čo sa dozvedela, že Édith bude jej postava. „Keď prvýkrát padla táto téma, myslela som si, že to sa ešte zmení. Keď však k tomu došlo a mali sme začať nacvičovať, pričom naozaj som ja mala byť tou postavou, mala som veľký rešpekt. Je veľmi ťažké ju zahrať, bola povahovo náročný človek a skutočne dať sa do pocitu, že čím všetkým si v živote prešla, aj napriek tomu žila a usmievala sa… Bolo to veľmi náročné,“ skonštatovala P. Mikolayová. Napokon si od divákov, blízkych aj od autora hry vyslúžila za svoj výkon uznanie.

S výsledkom je spokojná aj režisérka. „Myslím si, že predstavenie sa vydarilo aj preto, že máme vynikajúcich hercov a je z čoho vyberať,“ dodala na záver B. Kollárová. Chválil aj pôvodný autor Ľ. Feldek, ktorému neprekážal ani pozmenený koniec. U Drahovčanov totiž Édith nezomrie, pretože prostredníctvom svojej hudby žije stále.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 18, ktoré je v predaji od 9. mája.