Alexandra Mathiasová: Vysoká škola života nestačí

Azda každý z nás v škole vyslovil tú legendárnu vetu, hodiacu sa ku všetkým predmetom: „A načo mi, preboha, toto v živote bude?“ Predpokladám, že mnohí maturanti, študenti a žiaci pripravujúci sa na koncoročné testovanie či štátne skúšky si v tomto období kladú rovnaké otázky. Na čo sa učiť kvantá vzorcov či literárnych diel, keď v bežnom živote sú dôležitejšie percentá zliav a správne vypísaná žiadosť?

Tiež som sa to pýtala, mnohokrát. Dnes mi tie doposiaľ nepochopiteľné veci zrazu začínajú dávať zmysel. Veď autori literatúry predsa už pred stáročiami dokázali zachytiť podstatu bytia. Občas sa mi stane, že pri niektorých životných situáciách si na určité diela klasikov spomeniem. Veď to, čo pomocou písmen zo seba potrebovali dostať autori už pred desiatkami či stovkami rokov, je stále aktuálne. Rovnako je to i pri vyššie citovaných Hronského riadkoch. Šesť rokov dozadu som tieto vety brala ako bežný literárny výplod, dnes im prikladám nevýslovnú hodnotu.

Učiť sa je dôležité a vedomosti sú to, čo človeku nikdy nikto nevezme. Nepochybne v súčasnosti nie je titul zárukou pre nájdenie si dobre platenej práce, avšak vzdelanie nie je iba o kvalifikácii. Je o všeobecnom rozhľade, umení slušnej komunikácie, ovládaní materinského jazyka.

Vzdelanie je znalosť kritického myslenia, ktoré môže dopomôcť ľuďom mať sa lepšie. Ako? Ide o to, aby volič vedel vyhodnotiť, či ho kandidáti na politické posty len balamutia alebo majú reálne vízie a dokážu tak krajinu posunúť k lepšiemu. Ide o schopnosť detegovať, či ho médiá náhodou nechcú presvedčiť o akejsi vymyslenej pravde formou skrytej manipulácie. Ide aj o prirodzené rešpektovanie odborníkov, napríklad lekárov. Ide o nezahanbujúce priznanie, že človek nemôže ovládať všetko, no môže mať vôľu neprestajne získavať nové informácie. Ide aj o bežný rozhovor s priateľmi, ktorý sa nemusí točiť okolo toho, čo kto povedal, urobil, ako narába so svojím životom. Možno sa od vzdelania a rozvíjania si kapacity mozgu odvíja aj prirodzená úcta k slobode ostatných.

Rada by som preto vyjadrila podporu všetkým, ktorí aj v našom regióne majú v týchto dňoch starosti s praktickými maturitami a prípravami na tie ústne. Rovnako si pochopenie zaslúžia aj ostatní študenti a žiaci. Nie, nemajú menšie starosti ako dospelí. Majú starosti primerané svojmu veku. Tak ich skúste podporiť. Ľudia pozitívne motivovaní k vzdelávaniu môžu v budúcnosti ovplyvňovať životy nás všetkých.