Slovensko možno príde o Metelku!

Metelka však dáva šancu tomu, že zostane na Slovensku. Muselo by sa však zmeniť niekoľko vecí, napríklad jeho zaradenie do niektorého zo stredísk športovej prípravy. „Prípadnú možnosť ísť k vojakom som oficiálne počul prvýkrát. Ak by som si však mohol vybrať, radšej by som šiel k hasičom,“ poznamenal s úsmevom, pokračoval však s vážnym výrazom: „Rád by som vedel detailné podmienky a konkrétny dátum, mal to na papieri pripravené na podpis. Uvidím, keď sa k tomu dostaneme. O akom časovom horizonte sa bavíme, je možno lepšie smerovať otázku na pánov Riapoša zo Slovenského paralympijského výboru či Privaru zo Slovenského zväzu cyklistiky. Veľmi rád by som sa porozprával o konkrétnych veciach. Ak si povieme, čo sa dá a čo nie, potom sa môžem k veci vyjadriť. Do vybavovania sa ja nemiešam. Ja som jazdec, ktorý má trénovať a dosahovať výsledky. Je to vec, ktorá sa týka reprezentácie. Ak sú výsledky, mal by to riešiť manažér. Neviem, či napríklad národný manažér alebo tréner pre cyklistiku u nás funguje.“

Financovanie prípravy a ďalších záležitostí je podľa Metelku vážna téma. „Ja nemusím byť zaradený do strediska, ale chcem mať kontrakt na papieri, podľa ktorého pôjdeme na ďalšie štyri roky. Nedá sa niečo robiť na dobré slovo. Všetky odmeny, ktoré sa na Slovensku dostávajú, sú v podstate prísľub, ktorý nie je zazmluvnený. Ak sa niekto rozhodne, že náležitú odmenu športovcom neposkytne, tí sa môžu aj roztrhať, lebo na ňu nemajú žiadny právny nárok. Tým je to vybavené. Nie je to však len o odmenách, ale o celom systéme. Nedá sa robiť profesionálna práca v podmienkach, kde nič nie je na papieri a nič nie je zaručené. Za doterajšiu podporu som veľmi vďačný Slovenskému paralympijskému výboru, ktorý z veľmi veľkej časti dofinancoval moju prípravu. Keď sa to vezme v globále, musel som čerpať na prípravu aj osobné financie. Inak by nebolo možné dosiahnuť výsledky, ktoré sa mi podarili. Ide o materiálne zabezpečenie, cestovanie, denný život, ktorý by športovci s výnimočnými výsledkami mali mať zabezpečený. Otázne je, či by to mal zabezpečiť štát alebo klub. Väčšinou vo svete prípravu zabezpečuje štát. Je to tak v Anglicku, Španielsku či iných krajinách,“ myslí si trojnásobný paralympijský medailista.

Súčasná situácia by podľa J. Metelku mohla byť zdrojom inšpirácie do budúcnosti: „Bol som Slovák a stále ním som. V Anglicku žijem už trochu dlhšie a trochu sa považujem aj za Angličana. Na Slovensku však treba motivovať ľudí k tomu, aby zlepšili obraz krajiny. Slovensko je super krajina a myslím si, že keď zmeníme pár vecí, môžeme napredovať rýchlejšie. Je dôležité utvárať podmienky pre všetkých ľudí vrátane športovcov. Nechcel by som môj prípadný odchod nazvať fackou pre slovenskú stranu. Sú na to dva pohľady. Na jednej strane odídem a ľudia si povedia: ‚Odišiel, bohužiaľ. Ale aspoň ušetríme.‘ Druhý pohľad by mohol byť, že sa zamyslia, prečo som odišiel. Pozrime sa reálne na to, ako to tu funguje. Nie som prvý, ktorý zvažuje niečo také. Boli tu Žampovci, ktorí chceli poukázať na problémy v športe. Myslím si, že o niečom podobnom uvažovala aj Veronika Velez-Zuzulová. Nepamätám si, či boli ešte ďalší. Možno sa treba zamyslieť nad tým, prečo to tak je. Nie je to len jeden prípad, je ich viac. Rád by som veril, že by to viac začalo otvárať oči ľuďom, ktorí sa zaoberajú športom. Začali by sa utvárať lepšie podmienky, pretože Slovensko má obrovský talent. Žiaľ, podmienky nie sú také, aby talent mohol začať prekvitať, nech tu nemáme jedného Metelku, Sagana a Zuzulovú, ale mnoho top športovcov na pódiách úplne bežne. Verím, že tradícia športu na Slovensku je obrovská a naša krajina má na to, aby mala na svetových pódiách veľa športovcov.“