V. Hornáček: Na slová ako fóbia z druhých miest odpovedáme aktuálnym postavením v tabuľke

Je pekné vyhrať jeseň, ale v zásade to nič neznamená. Pohľad na tabuľku piatej ligy západ je motivačný, ale bodové rozdiely sú minimálne. Je ľahké vytvárať kolektív jednoduchými víťazstvami. Vstup do sezóny preto pokladám za vydarený. Hlavne preto, že sme do nej nešli s veľkým optimizmom, keď sme sa v letnej príprave konfrontovali s náročnými súpermi s neoslňujúcimi výsledkami a v tíme ešte doznievali nevyliečené zdravotné problémy z predchádzajúceho súťažného ročníka.

Mužstvo dospelých OFK vstúpilo do súťaže vysokou domácou výhrou nad Drahovcami. Pokračovali sme víťazným a výborným domácim zápasom s kvalitným Zvončínom. Tím po polčase otočil zápas a hráči pochopili, že zomknutí budeme kompaktnejší a silnejší. V treťom zápase sme cestovali prvýkrát na ihrisko súpera, a to do Veľkých Kostolian, ktorého predstavitelia jasne deklarujú ambície postúpiť. Zaspatý začiatok a prvých desať zlých minút vyústilo do prvého gólu v našej sieti. Potom si dovolím tvrdiť, že dve tretiny stretnutia sme boli lepším mužstvom, avšak boli sme strelecky „sterilní“, to nás stálo akýkoľvek zisk bodov. Hrali sme dobre len 65 minút, čo je málo, aj to len po pokutové územie bez šancí, boli sme futbaloví, ale „nehrýzli sme“. Touto prehrou prišlo správne nakopnutie do sezóny, je pravdou, že sa vrátili aj uzdravení hráči, s ktorými prišla aj zdravá konkurencia. Od tretieho kola sme neprehrali, stratili sme len štyri body po dvoch remízach na domácej pôde s vtedajším lídrom z Oreského a s rivalom z Krakovian.

Tri záverečné kolá mali byť povinnou jazdou, ale nebolo to tak. Súperi z druhej polovice tabuľky – Križovany, Krakovany a Horné Orešany – nás značne potrápili, inkasovali sme až osem gólov, pre porovnanie v predchádzajúcich ôsmich zápasoch len šesť. Preto koniec jesennej časti bol pre mňa veľkým sklamaním. Zostali sme na čele, ale cítim, že klímu v tíme to rozladilo, jednoducho mužstvo, ktoré je prvé, si takéto výkyvy dovoliť nemôže. Z trénerskej pozície za vydarenú časť v jeseni môžem považovať zápasy do deviateho kola, kde sme víťazne zvládli náročné súboje s nebezpečným Zvončínom, nevyspytateľným Mokrým Hájom, so silným Šaštínom a výborne hrajúcimi Gbelmi.

Špecifické derby zápasy sú vždy veľkou dilemou nielen pre trénerov, ale aj pre hráčov, ktorí sa dôverne poznajú, a v ich podvedomí táto skutočnosť vždy silno rezonuje. Či to má vplyv na výkony hráčov, odpovedať neviem, ale viem, že remíza na domácej pôde s Krakovanmi „zabolela“. Súper hral v určitých momentoch dobre, naša koncentrácia bola viac-menej v poriadku, ale pohyb a výber miesta na ihrisku bol zlý a podpriemerné výkony viacerých hráčov ukázali, že viac ako remízu sme si nezaslúžili.

Po dlhšej prestávke nás čaká dvojmesačná zimná príprava, od ktorej si sľubujem veľa, avšak bude to možné, len ak hráči pochopia, že všetko sa začína u zodpovednosti k tréningovej morálke. Prvýkrát sme sa stretli na štadióne OFK 23. januára, keďže prvé jarné kolo je naplánované až na 26. marca. Tréningový proces bude prebiehať hlavne na domácom štadióne, sčasti na ihrisku s umelým povrchom v Krakovanoch a aj v komplexnom zariadení Matchpoint v Trebaticiach. Kompletnú zimnú prípravu dopĺňa osem prípravných zápasov s výbornými súpermi. Spomeniem Spartak Myjava, Boleráz, ale napríklad to budú aj mužstvá, ktoré sú spolu na čele piatej ligy stred – Tovarníky a Alekšince, čo bude pre nás veľmi zaujímavá konfrontácia.

Ak je kabína v plnej sile, tak jesenný 20-členný káder je závideniahodný. Z mužstva odchádza Filip Zemko do Špačiniec z dôvodu zmeny bydliska a pracovných povinností. Aj touto formou sa mu chcem poďakovať za päťročné pôsobenie v klube, pričom jeho prístup k povinnostiam bol vždy ukážkový. Ďalej nám vypadne aj skúsený Juraj Kuťka, ktorého trénerské povinnosti v Centre futbalovej mládeže Jozefa Adamca (CFM JA) výrazne časovo zamestnávajú a kolidujú s tréningami a zápasmi dospelých, tak sme sa vzájomne dohodli, že počas jarnej časti sa bude naplno venovať dvom kategóriám v CFM JA. Z toho dôvodu mám vyhliadnutého jedného skúsenejšieho defenzívneho hráča. Počtovo som s kádrom spokojný, len dúfam, že zranenia sa našej kabíne vyhnú.

Jednoznačne chcem pokračovať v ceste, ktorú sme začali už v predchádzajúcom ročníku, a to aktívne do procesu zapájať mladých hráčov z CFM JA. Po skončení ročníka 2015/2016 prišli do mužstva dospelých Ondrej Macháč, ktorý sa stal stabilným členom základnej zostavy, a Filip Mosný, ktorý sa po vážnejšom zranení zapojil do tréningového procesu a môže byť prínosom. Aj v tomto súťažnom ročníku to nie je inak. V tréningoch a v zápasoch dostávajú priestor mladí hráči z centra, ktorí sú ostaršení a dopĺňajú tím dospelých, a to nielen pri výpadkoch spôsobených zraneniami a chorobami. Ak budú na sebe pracovať, ako vyžadujem, tak napríklad Škamla, Šiška a Straka čoskoro vytvoria konkurenciu v A-tíme. Tento trend chcem udržať a pomôcť mladých chlapcom s prechodom do seniorských súťaží, ktorý je vždy najťažší.

V kabíne necítim nezdravú nervozitu, nehovorme o postupe, hráči majú komplexne na piatu ligu vytvorené dobré podmienky, preto chcem od nich, aby stabilne potvrdzovali svoj vysoký kredit, štandard často nepostačuje. Chceme ísť od zápasu k zápasu, či sme pripravení, ukáže náročný začiatok jarnej časti, keď tri z prvých štyroch zápasoch hráme na ihriskách súperov, pričom pri jedenástich súťažných kolách bude každá bodová strata citeľná. Avšak nie je to len o 90 zápasových minútach, nie vždy dobrý výsledok znamená dobrý výkon, chceme napredovať, preto sa kvalitne pripravujeme, analyzujeme, hodnotíme. Iba celý komplex plnenia si povinností trénera a hráčov môže priniesť postupné zlepšovanie sa.

Na slová ako frustrácia či fóbia z druhých miest z predchádzajúcich ročníkov odpovedáme jasne postavením v tabuľke. Vždy budem dôsledne žiadať od zverencov chcenie urobiť maximum! Áno, snažíme sa z minulých ročníkov poučiť, ale to je asi tak všetko. Do mozaiky neodmysliteľne patrí aj pomyselný fungujúci trojuholník hráči – tréner – vedenie a ja verím, že na ihrisku a v kabíne to bude vidieť, že máme jedno lano. Čo mňa osobne trápi viac ako postup do vyššej súťaže, je opätovne nízky počet účastníkov v súťaži, a to už druhý rok za sebou. V súťažnom procese musím sústavne alternovať formami väčšieho počtu tréningov a prípravných zápasov, čo je náročné a mnohokrát ťažko zrealizovateľné. Dvadsaťdva kôl je jednoducho málo, to si uvedomujú hráči pre dlhé odmlky medzi súťažnými časťami, ale aj kluby, pre ktoré je takýto model neatraktívny. Na záver mi dovoľte touto cestou poďakovať zanieteným ľuďom z OFK Trebatice, a to konkrétne predsedovi Jozefovi Svetlíkovi, starostovi obce Jurajovi Valovi, manažérovi tímu Igorovi Kučavíkovi, vedúcemu mužstva Jaroslavovi Kravárikovi ml., asistentovi Jaroslavovi Kravárikovi st., masérovi Milanovi Ondačkovi, jednoducho všetkým, ktorí sa podujali na neľahkej ceste na úkor svojho voľného času vytvárať v amatérskom klube dôstojné podmienky.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 4, ktoré je v predaji od 31. januára.