Viera Dusíková: Jazdite tak, aby ste sa vrátili domov
Hoci hlavné ťahy v Piešťanoch sú už skoro suché, predsa treba byť stále obozretný – najmä v bočných uličkách, kde sú stále veľké mapy ujazdeného snehu, ktorý zľadovatel. Nielen mínusové teploty, ale najmä tie okolo nuly bývajú pre vodičov zradné, pretože vtedy sa aj zdanlivo bezpečná cesta zmení na zákernú. Šmyk – a ste v potoku. S autom sa môžete napríklad od priemyselného areálu došmýkať po zamrznutom potoku Dubová až k mostíku.
Hoci polícia opakovane varuje, aby vodiči nepreceňovali svoje schopnosti, jazdili opatrne, aby sa chodci i cyklisti nemotali po cestách bez reflexných prvkov, nehôd pribúda. Ja sama som takmer jednu spôsobila a poviem vám, krvi by ste sa mi nedorezali. V ten týždeň som dostala správu od polície, ktorá mala byť podkladom k článku. Štyri dopravné nehody s tragickým koncom – to je zatiaľ sumár tragédií, ktoré sa stali na januárových cestách nášho kraja. Strašné. Predstavila som si, že podobne sa mohol skončiť aj môj život. Rýchle. Bez možnosti opravy, definitívne. Konečne.
Od toho okamihu som si dávala väčší pozor. A keď mi potom z internetu vyskočilo na obrazovku video, v ktorom sa jeho autori zaoberali postupom pri poskytnutí prvej pomoci obetiam autonehody, pozrela som si celú snímku a učila som sa… V havarovanom aute bol zakliesnený vodič, nárazom sa naklonil do predklonu, nejavil známky života. Ďalšieho pasažiera katapultovalo a v bezvedomí krvácajúci z ruky ležal na ceste. Vzadu kričala zakrvavená žena, aby ju uvoľnili z pokrčeného vozidla. K miestu nehody prišla ako prvá posádka náhodného auta. Vodič a jeho spolujazdkyňa otvorili dvere – každý na svojej strane a s hrôzou sa dívali, bolo vidno, že premýšľajú. Pod zábermi išli titulky. Čo treba robiť v takomto prípade. Ako prvé zapli na svojom aute prerušované svetlá, nasadili si reflexné vesty, tie mali po ruke vo dverách auta. Potom šiel vodič ku kufru, vytiahol trojuholník a uložil ho v bezpečnej vzdialenosti. Medzitým vystúpila žena s dieťaťom, prekročila zvodidlá a išla mimo cesty do bezpečnej vzdialenosti. Spolujazdkyňa volala 112-ku, chlap pristúpil k zdemolovanému autu a prezeral si krvácajúcich. Nasledovali kroky, ktoré ma prekvapili. Zdravý vodič nepomáhal zakrvavenej kričiacej žene, ktorá ho prosila o pomoc, ale vážnejšie raneným. Tým, čo mlčali, lebo boli v bezvedomí.
Čo som si z toho zapamätala? Dôležité je nespanikáriť, volať 112-ku, rozmýšľať, vyhodnotiť, neohroziť seba a svoju posádku auta, prioritne sa venovať zraneným, ktorí krvácajú a sú v bezvedomí. Tí, čo o sebe dajú vedieť, majú spravidla väčšiu šancu na prežitie, okamžitú pomoc potrebujú tí, čo sú ticho. To preto, aby ich ticho nebolo konečné…
