Jozef Vojčiniak: Prečo sme sa spojili s MY
Doba digitálnych technológií sa nedá zastaviť. A neostáva nič iné, ako sa s tým vyrovnať. Pred rokmi sa s nástupom internetu ocitli na pokraji zániku hudobné vydavateľstvá. Novodobá vymoženosť zakrútila krkom klasickým hudobným nosičom.
V prvej polovici 90. rokov sa porúčali na smetisko dejín vinylové platne. Tento spôsob šírenia zvuku nezachránil ani ich nástupca, cédečko. A tak plastové „elpéčka“ ostali v podobe nosiča už len pre „fajnšmekrov“. Rovnako aj klasické predajne s hudobnými nosičmi sa vytratili. Už len ako spomienky z minulosti si človek vybavuje, ako sme v rukách obracali obaly albumov. Skúmali ich interpretov, názvy skladieb a ich fragmenty počúvali v slúchadlách.
Cédečká sa ukázali len ako cesta ku koncu nakupovania zvuku v podobe albumov, čo sa dali reálne uchopiť do rúk. Naplno nastúpila doba virtuálna a internetová.
Dnes si v pohodlí domova stačí zakúpiť kredit a stiahnete si z internetu za pár eur toľko hudby, čo by sa v dobe CD či vinylových nosičov nezmestil ani do velikánskej skrine.
V rovnakom období nastali aj zlé časy pre noviny. Vydavateľstvá sa začali predbiehať vo vytváraní internetových verzií svojich periodík a naháňať sa, kto bude rýchlejší a prístupnejší. A tak sa stalo, že to, čo bolo pôvodne len doplnkový produkt, príchodom všade dostupného rýchleho internetu je nakoniec dominantným zdrojom informácií.
A kto si to ešte nevšimol, stačí, ak sa rozhodne cestovať, prípadne posadiť do čakárne u lekára. Novinové stánky na autobusových zástavkách sú už len raritou a tie, čo ešte nezanikli, prežívajú vďaka predaju čohokoľvek, len nie novín. Po nastúpení do prostriedkov hromadnej dopravy len veľmi ťažko objavíte niekoho, kto pri hľadaní informácií šuští novinovým papierom. Naopak, objavíte množstvo ľudí hladkajúcich prstom svoje smartfóny.
Neviem predpovedať, aké prídu ďalšie inovácie v tomto priemysle. Či mobil i naďalej ostane v hrúbke pol centimetra alebo sa zmenší na rozmer plastovej fólie. Som si však istý, že papierové noviny či časopisy sa časom stanú len prestížnym produktom veľkých vydavateľstiev a zdrojom informácií pre „fajnšmekrov“, prípadne nostalgikov.
To, že ľudia majú neustále hlad po informáciách, sa nemení. Ale to, v akej forme sa tieto informácie dostanú ku koncovému spotrebiteľovi, dnes už nie je na obchodných zámeroch vydavateľstiev, ale v plnej miere závisí na pokroku elektronických technológií.
Kto dokáže predvídať, kam sa táto doba bude ďalej uberať, čaká ho zrejme skvelá budúcnosť. Nám, malým vydavateľstvám, aby sme prežili, však do tej doby neostáva nič iné, len hľadať mocné spojenectvá.
