Na Kube žijú najvynaliezavejší ľudia na svete

Návštevníci si prostredníctvom prezentácie urobili výlet po celom ostrove slobody. Rozprávanie K. Líškovej, ktorá v uplynulých desiatich rokoch na Kube trávila viac času než na Slovensku, sa začalo v hlavnom meste. „Ak zavítate do Havany, jedno z prvých námestí, ktoré navštívite, bude pravdepodobne Námestie revolúcie. Na Kube si prvomájové sprievody ľudia užívajú, a to najmä preto, že rum tečie potokom, je bezplatný, zadarmo ho rozlieva štát. Kolektívy robotníkov sa tam zabávajú, tešia,“ povedala K. Líšková. O Havane sa vraj tvrdí, že je to akási rozpadávajúca sa krása, podľa štatistík tam ročne spadne dvesto budov. Heslom domácich je však „pohoda, klídek a tabáček“. „Pánovi spadla polovica balkóna, no nestresoval sa. Priniesol si kreslo a sedel na balkóne ďalej,“ pousmiala sa. Pomaly mesto však opravujú z peňazí UNESCO.

Vysnívaným miestom zamilovaných je Malecón. „Je to ikona hlavného mesta, spieva sa o ňom, je spomenutý v básňach. Ľudia si ho predstavujú romanticky, a keď prídu a zistia, že je to len obyčajný múr, sú sklamaní,“ uviedla. Malecón je však veľmi dôležitý. „Keď som pred desiatimi rokmi začala chodiť na Kubu, elektrina v Havane nestačila na to, aby pokryla celé mesto. Každý deň sa preto jedna štvrť vypínala,“ porozprávala K. Líšková. Domáci v horúčavách teda nemali kde chladiť potraviny ako mäso, išli preto k susedom do inej štvrte a tam ho uskladnili. Všetci, ktorým elektrinu v ten deň vypli, sa stretali práve na Malecóne, kde svetlo svietilo vždy. „Dialo sa tam všetko. Deti si písali úlohy na ďalší deň do školy, rodičia sa opíjali, tancovali, milovali, hádali, rozvádzali. Najmä pre Havančanov je to symbolické miesto, ikona stretávania. Taký veľký Facebook,“ povedala.

Krajina bez reklám

Druhým najväčším mestom krajiny je Santiago de Cuba. Kedysi bolo metropolou, začala sa tu i kubánska revolúcia. Aj preto sú dnes na billboardoch heslá ako Nech žije revolúcia alebo Nech žije Fidel. „Na Kube je vo všeobecnosti perfektné to, že tam nie sú žiadne reklamné billboardy, jedine reklama na revolúciu. Keď cestujete po Kube, nič vám nezavadzia vo výhľade,“ uviedla K. Líšková. Na týchto plochách sa dokonca zriedkakedy nachádza aj sám Fidel Castro.

Bejzbal aj domino

Napriek tomu, že na Kube musia byť všetci zamestnaní, stále je na uliciach mnoho ľudí. „Väčšina Kubáncov chodí do práce každý druhý deň,“ uviedla cestovateľka. Predtým ako tamojší muž príde domov k rodine, zastaví sa v parku a uzatvára stávky. „Málokto vie, že národným športom Kubáncov je bejzbal. Stávkovanie naň je vášnivé, vyzerá, akoby mala vzniknúť druhá revolúcia. Unavení stávkami potom muži zaspávajú na lavičkách,“ povedala. V každej kubánskej domácnosti nesmie chýbať príjemné posedenie. „Kedysi u nás nevesty dostávali do výbavy uteráky, plachty. Na Kube dostávajú hojdacie kreslo,“ prezradila K. Líšková. Na ulici domáci zdravia cmukaním perami a posielaním takýchto božtekov. „Je to pre nich prirodzený pozdrav. Snažia sa upútať, a to najmä dievčatá,“ usmiala sa.

Vášniví rybári sa musia uspokojiť s lovením z pobrežia, rybárčenie z člnov je zakázané. „Každé plavidlo je podozrivé, že ubzikne do Spojených štátov,“ podotkla cestovateľka.

Kubánci milujú domino. „My ho považujeme za naivnú detskú hru. Kubánci ho povýšili na genialitu. Väčšinou domino hrajú susedia medzi sebou, je to pre štyroch ľudí. To, čo sa povie počas domina, zostáva tam. Perfektne sa tak vyriešia susedské vzťahy,“ porozprávala K. Líšková a spomenula, že hráči si vynadajú, zostane to v rámci hry a po skončení spokojne idú domov.

Najpopulárnejšia je lada

Kubánci sú vraj jeden z najvynaliezavejších národov na svete. „Chlapci nemali baseballovú loptu, tak si vzali kartón, oblepili ho lepiacou páskou a vytvorili niečo, čo lieta,“ zaspomínala a porozprávala i o šikovných domácich, ktorí zvarili dokopy dve lady a vytvorili tak väčšie rodinné auto. „Lada je na Kube najpopulárnejšia. Aj keby mali domáci veľa peňazí, pravdepodobne si nekúpia nové auto, lebo technický servis je veľmi pomalý a drahý a ladu opraví takmer každý druhý Kubánec na kolene. Videla som náhradné diely na ladu aj vystružlikané z dreva. Nemá to veľkú trvanlivosť, ale do cieľa dorazíte,“ prezradila K. Líšková. Veľa ľudí ide na ostrov v Karibiku aj pre staré autá, ktoré sú akýmsi múzeom pod holým nebom. „Tie autá sú kompletne prerobené. Veľmi máloktoré má originál motor, prevodovku. Väčšina z nich je len ako plechovka,“ povedala.

Perla Karibiku pravdepodobne pre mnoho ľudí zostane len akýmsi nesplneným snom, no tým, ktorým sa ju podarilo navštíviť, jednoznačne učarovala svojou autentickosťou.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 34, ktoré je v predaji od 23. augusta.