Piešťanec zvládol náročný triatlon Oravaman v extrémne zlom počasí

Mal šťastie, lebo takéto extrémne preteky ľudí lákajú. Záujem vysoko prevyšuje možnosti. Je taký obrovský, že organizátori pretekárov žrebujú. Juraj si tento rok vytiahol šťastnú kartu a makal! Na konto mu pribudlo skvelé osobné víťazstvo v podobe čísel 7 a 14. Sedmička znamená hodiny, štrnástka minúty. To je čas piešťanského Oravamana, za ktorý prešliapal 90 kilometrov na bicykli, prebehol 21 kilometrov a preplával dva kilometre.

► Koľko pretekárov sa tento rok postavilo na štart?
V dlhej trati, kde som súťažil aj ja, bolo 250 štartujúcich, na polovičnej 150. A ešte dvadsať pretekárov v štafetách. Ráno bol breh Liptovskej Mary, kde sa začínala plavecká časť, poriadne plný.

► Na pretekoch Oravaman ste na bicykli zvládli trikrát horský prechod, 12-percentné stúpenie na Ťatliakovu chatu. Kedy ste si už-už mysleli, že to vzdáte? Mali ste vôbec také myšlienky?
Oravaman bol krásny. Odkedy som sadol na bicykel, usmieval som sa a hovoril si pre seba: „Až do cieľa, Juraj.“ Počas intenzívneho stúpania na Ťatliakovu chatu to začalo poriadne bolieť. Stúpalo sa nepretržite šestnásť kilometrov, posledných tisíc metrov pred koncom cyklistickej časti bolo to najťažšie, čo som zatiaľ zažil. Každý meter vpred bol malým víťazstvom. Myšlienky na to, že by som to mohol vzdať, som nemal. Psychicky som sa cítil veľmi dobre. Sám pred sebou som nenašiel jediný opodstatnený argument, prečo by som mal z pretekov dobrovoľne odstúpiť. Veľmi ma motivovali fanúšikovia a členovia horskej služby. To sú skutoční víťazi takýchto pretekov. Všetky nápoje a jedlo, ktoré bolo na občerstvovacích staniciach, vynosili ľudia z horskej služby na chrbtoch.

► Pre laikov, ktorí o cyklistike nič nevedia, čo je to jazda v balíku? Tá bola na Orave zakázaná. Kedy je takáto jazda povolená?
V triatlone sa tomu hovorí drafting. Je to situácia, keď sa jeden pretekár drží v tesnom závese za pretekárom pred ním. Šetrí energiu a nie je vystavený silnému prúdeniu vzduchu. Pri deväťdesiatich kilometroch sa týmto spôsobom dá ušetriť množstvo energie, ktorá môže byť využitá pri behu. V krátkych a šprint triatlonoch je drafting povolený, na dlhých zakázaný.

► Vraj tento rok panovalo mizerné počasie. Fúkal protivietor, pršalo. Čo bolo najhoršie?
Počasie na Oravamanovi bolo extrémne. Počas celých pretekov prestalo pršať asi iba na tridsať minút. Najhoršie bolo spojenie dažďa a silného vetra. Cítil som sa tak, akoby niekto po mne hádzal špendlíky. Na bežeckej časti, ktorá sa šla cez Roháče, som mal šuštiakovú bundu a dres, no keď zafúkal vietor, cítil som sa, akoby som nemal na sebe nič. Bežeckú časť museli organizátori zmeniť, horská záchranná služba neodporučila ísť až na vrch Rákoň. Všade bolo mokro a hustá hmla.

► Slovenské cesty sú v žalostnom stave, mali ste možnosť vyskúšať si jednotlivé úseky. Kde to bolo najhoršie a prečo?
Miesta, kde sa pretekalo, som nikdy dovtedy nevidel. Nepoznal som traťový profil a ani kvalitu ciest. Toto vidím ako veľký hendikep, ktorý ma už budúci rok nepostihne. Cesty na Orave neboli v najhoršom stave. Viem o cestách v okolí Piešťan, na ktorých trénujem, a tie sú ešte horšie. V takom počasí, aké vládlo na Oravamanovi, človeka stav ciest trápi úplne minimálne. Organizátor každý rok robí preteky náročnejšie a cestári mu ochotne asistujú.

► Okrem cyklistiky ste si zamakali aj vo vode a pri behu. Bežali ste vo vysokohorskom teréne, po značkovaných chodníkoch na území Tatranského národného parku. Trať bola náročná s prudkými stúpaniami a klesaniami. Vyskytli sa pri behu alebo cyklistike aj nejaké potknutia, prípadne kolízie?
V náročnom horskom teréne sa vždy vyskytnú problémy. Osobne som nevidel nikoho, kto by mal zranenie na bežeckej časti. Terén bol silne rozmáčaný, ale nebol kamenistý, a tak sa nešmýkalo. Na cyklistickej časti som videl zopár krvavých nôh iných pretekárov. V takých podmienkach asi nikto neočakával, že to bude bez pádov. Ale až na odreniny neviem o ničom vážnejšom.

► Cyklistika – 90 kilometrov, prevýšenie 2300 metrov, beh 21 km s prevýšením tisíc metrov a plávanie dva kilometre. Zvládli ste to všetko v čase 7 hodín a 14 minút. Je to krásny čas, ste so svojím výkonom spokojný?
Vo vytrvalostných pretekoch tohto typu je to vždy mentálny súboj – človek si hovorí, buď aby šetril sily, že je toho ešte veľa pred ním, alebo potom si hovorí, či dáva zo seba všetko, či sa príliš nešetrí. S takýmito myšlienkami som sa pohrával celý čas a snažil som sa nachádzať určitú vyváženosť. Keď som dobehol do cieľa, mal som iba jeden pocit: šiel som tak, ako som mohol. Predviedol som taký výkon, čo som mal natrénované. Aj vzhľadom na pracovné povinnosti musel mať tréning svoje limity. Ale budúci rok to bude už pod sedem hodín. 🙂

► A čo ďalej? Prihlásili ste sa, respektíve uvažujete o ďalších triatlonoch?
Počas augusta chcem stihnúť pár pretekov, v septembri tiež. Sezóna vrcholí a vždy je príjemné byť so svojimi blízkymi na čerstvom vzduchu a popritom si zmerať sily s ostatnými. Chystám sa na rýchle rovinaté preteky Challenge Šamorín a napríklad na Moravu – Pálava Race. Uvidíme, čo ešte stihnem. Na bicykli mám v kopcoch rezervy, ale horské preteky ma lákajú. Napriek tomu to bude z horských pretekov tento rok všetko.

► Dalo by sa povedať, že i projekt Do práce na bicykli, kde ste sa zapojili v rámci Piešťan v tíme Herbatica, vám trošku pomohol naštartovať sa k výkonu v Oravamanovi?
Tento projekt je veľmi zaujímavý a prospešný pre spoločnosť. Zapojíme sa do neho aj budúci rok a verím, že cyklistov v mestách bude pribúdať. Obzvlášť Piešťany a fakt, že tu nemáme kopce, cyklistom hrá do karát.

► V čom spočívala prípravu na Oravamana? Kde ste trénovali a koľko času to vyžaduje?
Som rád, že mi bolo umožnené trénovať v takom rozsahu. Bola to pomerne veľká záťaž pre moju rodinu, hlavne dva týždne pred pretekmi. Aj keď občas nechápali, prečo to robím, neprestali ma podporovať. Po jednom tréningu, keď som začal jesť, som si musel pospať, lebo som nevládal ani dojesť porciu. Na cvičisku bolo ťažko, no na bojisku to bola už pohodička. Príprava na takéto náročné preteky vyžaduje veľa disciplíny a času. Posledné dva týždne pred štartom som strávil tréningom asi tridsať až tridsaťpäť hodín. Inak trénujem týždenne desať až pätnásť hodín.

► Stíhali ste to popri práci?
Keďže podnikám, musel som si zariadiť čas tak, aby mi všetko vychádzalo a mohol som trénovať. Tu zasa ďakujem mojim kolegom.

► Kto vám robil sparingpartnera?
Behám rád sám, nezohnal som žiadneho cyklistu, ktorý by so mnou chodil na výjazdy, takže tam som tiež sám. Človek trávi tréningom dosť času osamote, ale mne to vyhovuje. Len v plávaní mám oporu v priateľke Martine. Chodíme plávať na vodnú nádrž Sĺňava, bazén na Eve je nám malý.

► A aké sú vaše cyklistické tréningové trasy?
Cyklistické tréningy som riešil na Bezovci, nič väčšie som v okolí nenašiel. Behám po Havrane, Čertovej peci, prípadne Striebornici a Krahulčích vrchoch. Som rád, že bývam v Piešťanoch a mám možnosť trénovať nielen v pohorí Považského Inovca, ale aj v Malých Karpatoch.

► Opíšte atmosféru triatlonu na Orave? Boli ste tam z Piešťan a okolia sám alebo s nejakým kamošom?
Niekoľko triatlonových pretekov som už pochodil, a tak mám možnosť porovnať atmosféru. Na Oravamanovi je úplne unikátna. Cítite sa tam veľmi pohodlne, ľudia sú priateľskí. Všetci sú naladení na to, aby odolali nepriazni hôr a počasia, aby došli do cieľa. Súťaživosť a chuť vyhrať tam nie je až taká veľká ako v iných pretekoch. Kto nezažil, tomu sa to opisuje len ťažko. Mal som fanklub v podobe mojej mamy a priateľky, užili si pravú oravskú zimu a teploty pod desať stupňov v strede leta.

► Čo by ste odkázali tým, čo sa ešte na triatlon neodhodlali, hoci už s touto myšlienkou koketujú?
Triatlon je vhodný pre každého priemerne zdatného človeka. Stačí chuť a cieľavedome trénovať. Nezameriavať sa príliš na výsledky, ale skôr na dlhodobé zlepšovanie zdravia a fyzickej kondície. Navyše spoznáte veľa nových ľudí. Triatlon nevyžaduje žiadne špeciálne predispozície ani talent. Ak má niekto chuť tráviť čas zmysluplne, nebojí sa konfrontácie so svojimi slabými stránkami a baví ho vytrvalostná aktivita, môžem tento šport iba odporučiť.

► Vraj ste kedysi hrávali hokej. Kedy to bolo a koľko rokov ste sa aktívne venovali tomuto, prípadne inému športu? Čo vás športovanie naučilo?
Hokeju som sa venoval asi sedem rokov ako žiak a dorastenec. Bola to pekná skúsenosť, ktorá mi dala do života veľa. Človek by mal mať isté hodnotové ukotvenia. V určitom smere bola skúsenosť s hokejom obdobou povinnej vojenskej služby, ktorá mňa už minula. Mladého človeka to naučí fungovaniu v kolektíve. Hokej ma prepojil so športom trvale. Naučil ma úcte k fyzickým výkonom. Vážim si každého, kto sa stará o svoje telo a udržuje sa v kondícii. Naše telá sú odrazom toho, ako k sebe pristupujeme. Na strednej škole som sa venoval posilňovaniu. Nech som bol kdekoľvek, pohyb nemohol chýbať. Zacvičil som si v Holandsku, v Írsku aj v Kanade. Na amatérskej úrovni som si skúsil aj pár zápasov v rugby.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 31, ktoré je v predaji od 2. augusta.