R. Hromádka osviežil školenie aférkami zo zákulisia politickej scény

Protokolárne zabezpečoval návštevy hláv štátov, premiérov a ministrov. Bol šéfom protokolu svetového kongresu manažérov a 19 rokov aj predsedom Medzinárodného klubu SR. Sprevádzal amerického exprezidenta Nixona, ktorému český kastelán zámku Konopiště nechtiac pripomenul jeho aféru Watergate. Piešťanský diplomat rozprával i o poľovačke na leva zo ZOO, ktorého vo vtedajšom socialistickom Československu narýchlo obetovali pre prestíž. Pozná aj historku s „prkýnkom“ omotaným vzácnym historickým závesom, aby vtedajšej hlave Rumunska, Nicolae Ceausescu, vyšiel český protokolárny zástupca v ústrety. Nie všetko je však publikovateľné.

Niekedy sa nechtiac prihodí v diplomacii aj veľké faux-pas. V roku 1982 prišiel na pozvanie vtedajšej federálnej vlády do Prahy bývalý americký prezident Richard Nixon. „Vzhľadom na moje predchádzajúce diplomatické pôsobenie vo Washingtone a znalosť amerických reálií ma ako vedúceho tajomníka Československej spoločnosti pre medzinárodné styky poverili byť štyri dni jeho hostiteľom. Do programu sme zaradili aj prehliadku zámku Konopiště pri Prahe,“ uviedol pre Piešťanský týždeň R. Hromádka.

Tamojší kastelán vtedy odmietol dodanie tlmočníka a odborného sprievodcu z federálneho ministerstva zahraničných vecí. Argumentoval to slovami, že má dobrú angličtinu a výklad podáva všetkým delegáciám sám. „Po príchode Nixona a jeho 14-členného sprievodu, v ktorom bolo aj osem bodyguardov, som ho predstavil exprezidentovi. Kastelán začal s výkladom ešte pred zámkom. Delegácia prešla mostíkom ponad priekopu k hlavnej vchodovej bráne v opevnení zámku. Kastelán sa nadýchol a v angličtine povedal: ‘Pred nami je watergate.‘ Nixon pri vypočutí tohto slova označujúceho najväčší škandál v americkej histórii, ktorý ho stál aj prezidentský úrad, zbledol a zapotácal sa. Myslel si, že je to zámerná provokácia, majúca mu pripomenúť jeho pád. Hneď som sa Nixonovi ospravedlnil, že to nebolo úmyselné, čo sa neskôr aj potvrdilo. Kastelán totiž nemal absolútne žiadne znalosti o americkej politike, nezaujímala ho a ani si neuvedomoval, čo spôsobil. Nixon sa po hodine uspokojil a večer na recepcii, ktorú usporiadali na jeho počesť, sme to spolu dvaja zapili dobrou whisky. Navrhol mi aj, aby som ho oslovoval nie Mr. President, ale jednoducho Richard,“ usmial sa R. Hromádka.

Keď prišiel na návštevu Československa John Diebold, prezident Americkej asociácie manažérov, minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek poveril R. Hromádku, aby s ním išiel do Vysokých Tatier a Karlových Varov. Zobral so sebou aj kolegu Milana Šveca, lebo mal dobrú angličtinu, pracoval tiež predtým v USA a bol výborný spoločník. V Starom Smokovci išli do Koliby, kde mali ešte z Prahy rezerváciu. Pri podávaní tatranského čaju pre vzácnych hostí sa vtedy zaužívalo, že spolu s čašníkmi vtrhnú do miestnosti štyria – piati zbojníci v tradičnom oblečení s veľkým hurhajom a streľbou s falošnými nábojmi z historických pištolí. „John Diebold tento zvyk nepoznal, k smrti sa vyľakal mysliac, že sú to posledné minúty jeho života, chytil sa za srdce a odpadol. Okamžite sme volali lekára. Milan Švec vedel aj výborne hrať na husliach. V ‘štátnom záujme‘ som na chvíľu skonfiškoval primášovi cigánskej hudby husle a Švec hral Dieboldovi, ležiacemu na lavici, do ucha americké melódie. Lekár mu dal nejaké lieky a fľaštičku s niečím na lepšie dýchanie a Diebold sa postupne prebral. Vydýchli sme si, lebo ináč by to bol koniec našej diplomatickej kariéry,“ zaspomínal si na dramatickú situáciu R. Hromádka.

Keď sa potom minister na záverečnom prijatí pýtal Diebolda, či si z návštevy našej krajiny odnáša aj nejaký zážitok, povedal mu, že jeden, na ktorý nezabudne do konca života. Bol absolútny profesionál, ani na dlhšie naliehanie nepovedal, o čo išlo. „Keď som príhodu B. Chňoupkovi po dlhšom čase porozprával, šoknutý ju označil za jednu z najbizarnejších príhod v našej federálnej diplomatickej branži,“ opäť nasadil na tvár úsmev skúsený diplomat.

„Zaujímavý zážitok mám aj z oficiálnej návštevy ministra B. Chňoupka v stredoamerickej republike Kostarika, kde som ho vzhľadom na moju znalosť španielčiny sprevádzal. Pracovné rozhovory sa skončili nad očakávanie dobre najmä v ekonomickej oblasti, lebo na rokovaní s kostarickým kolegom odznel ich záujem na import veľkého množstva našich výrobkov,“ pustil sa do rozprávania tretej príhody R. Hromádka.

Ministri sa rozhodli, že nad rámec už vopred vykonzultovanej a pripravenej dohody o kultúrnych stykoch sa o tom podpíše spoločné komuniké. Problém nastal krátko pred štvrtou hodinou popoludní, na ktorú bol v reprezentačnej sále kostarického ministerstva v San José naplánovaný slávnostný podpis kultúrnej dohody aj komuniké za účasti miestnych novinárov a ďalších hostí. V češtine napísaný text komuniké z nášho veľvyslanectva ešte nedorazil, a tak minister Chňoupek stratil náladu. „Začali sme uvažovať, ako to vyriešiť. Naše zamračené tváre si všimol kostarický minister zahraničných vecí Gonzalo Facio, prišiel ku mne a po španielsky sa ma spýtal: ‘Que pasa, Rodolfo?‘ čiže čo sa deje a aký máme problém. Keď som mu to povedal, zasmial sa. Povedal, že na komuniké použijeme pripravené obaly a do jedného z nich vložíme krátko predtým už podpísanú kultúrnu dohodu. Tento dokument potom obaja ministri podpíšu ‘vo vzduchu‘, čo v sále ani nikto nezaregistruje. Tak sa aj stalo. Svojím počínaním nám potvrdili, aké veľké sú rozdiely medzi ľahšími povahami Latinoameričanov a niekedy sa aj zbytočne stresujúcimi Európanmi a tiež to, ako oni vedia dobre a rýchlo improvizovať. Text komuniké v našej reči sa za smiechu dodatočne podpísal na mojom chrbte obomi ministrami večer na recepcii,“ prezradil piešťanský diplomat.

Vizitka

• Rudolf Hromádka pracoval vo Washingtone v rokoch 1971-1977 ako vedúci zastupovania kubánskych záujmov v USA, lebo Československo počas prerušených diplomatických stykov medzi Kubou a Spojenými štátmi zabezpečovalo toto zvláštne diplomatické poslanie. Záujmy Spojených štátov na Kube zastupovalo Švajčiarsko. V Kanade pôsobil v rokoch 1983 až 1988 ako generálny konzul čs. federácie pre celú krajinu so sídlom v Montreale. Po revolúcii, vzhľadom na skutočnosť, že ako jeden z mála diplomatov z obdobia socializmu nepodpísal spoluprácu s ŠtB, pracoval pre ministra zahraničných vecí ČSFR Jiřího Dienstbiera vo funkcii poradcu pre vzťahy s USA a plnil protokolárne úlohy pri najvyšších štátnych návštevách.