Piešťanský lekár postavil v lese kríž vďaky za život, obnovili ho
V lesoch medzi Novou Lehotou a Podhradím sa uskutočnila pietna spomienka na piešťanského lekára židovského pôvodu Štefana Továryho. V horách Považského Inovca sa nad súčasnou horárňou „Jániš“ nachádza kamenný kríž, ktorý dal z vďaky za záchranu života postaviť krátko po druhej svetovej vojne známy piešťanský lekár Dr. Štefan Taus – Továry (1904-1976). Osadenie kríža je na prvý pohľad nezvyčajné. Nestojí pri ceste alebo križovatke ciest, ale je schovaný nad horárňou v hustom lese. Obnovili ho len pred pár dňami. Pietna spomienka sa konala v piatok 10. júna.
O kríži dnes už väčšinou vedia len miestni obyvatelia. Z nich len pamätníci alebo zopár zasvätencov pozná zaujímavú históriu, s ktorou je spojený. Kríž dal postaviť známy piešťanský lekár z vďaky za záchranu života v búrlivých vojnových časoch plných šialenstva, násilia a rasovej nenávisti. Jeden takýto, takmer tragický vojnový osud, sa skrýva aj za lakonickým nápisom, vytesaným v kamennej tabuľke pod krížom: „Na pamiatku 22. II. 1945 ku chvále Božej z vďačnosti postavil Dr. Štefan Továry, lekár z Piešťan“.
Dr. Továry patril v medzivojnovom období k významným piešťanským obyvateľom. Dnes nám ho pripomína už len vila Dr. Továryho na Nálepkovej ulici. V Piešťanoch pôsobil ako štátny mestský lekár, súdny znalec vo veciach trestných a zároveň aj ako vedúci lekár záchrannej zdravotnej stanice. Bol činný spoločensky aj politicky – zastával viacero dobrovoľných funkcií – bol veliteľom dobrovoľného hasičského zboru, čestným veliteľom Okresnej hasičskej jednoty, vedúcim kurzu Civilnej obrany a Červeného kríža, funkcionárom futbalového PFK. Popri tom bol aj vydavateľom a zodpovedným redaktorom periodika Piešťanské noviny. V politickej oblasti bol činný ako miestny politik – bol členom obecného zastupiteľstva a obecnej rady v Piešťanoch.
Životná tragédia Dr. Továryho sa začala pozvoľna napĺňať vo vojnovom období a vyvrcholila v tŕnistom období prelomu rokov 1944 a 1945. I keď bol Dr. Továry pôvodom Žid, pred hrozným osudom ho v prvých rokoch vojny chránilo nielen jeho prestúpenie na katolícku vieru už v roku 1925, členstvo v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS), rodinné zväzky s ľudáckym politikom Štefanom Tisom, ale hlavne udelená výnimka chrániaca pred deportáciou. Po potlačení povstania na jeseň 1944 a pod následnou nemeckou okupáciou sa však na všetky výnimky prestal brať ohľad a Továrymu začalo ísť o život. Najprv prišlo zatknutie a zaistenie v koncentračnom tábore Sereď, odkiaľ ho pred deportáciou do Poľska zachránila intervencia Š. Tisu.
Ani potom sa však v Piešťanoch necítil bezpečne a ukrýval sa na rôznych miestach. Nakoniec sa ukryl v inoveckých horách pri Novej Lehote, kde sa pridal k partizánskemu oddielu A. Snežinského a liečil tu ranených. Nanešťastie pre Továryho však A. Snežinský, podliehajúci smutne známej NKVD, vynikal krutosťou aj podozrievavosťou, čoho dôkazom boli desiatky popravených nevinných ľudí. Údaje k následnej udalosti sú však doteraz zahalené tajomstvom a zachovali sa len v neúplných, a aj to protichodných informáciách. Pravdepodobne sa k veliteľovi Snežinskému donieslo udanie, že Továry bol členom HSĽS. Následne bol obvinený, že je agent a vyzvedač a miesto odmeny za starostlivosť o ranených sa rozhodlo o jeho poprave. A práve na inkriminovanom mieste sa podľa spomienok obyvateľov mal Továrymu podariť útek z eskorty, ktorá ho viedla na istú smrť. Následne však zranený skončil v rukách Nemcov, ktorí ho poslali do Trenčína. Znova odsúdený na smrť, avšak opäť na zásah predsedu vlády Š. Tisu neskončil pred popravčou čatou na Brezine, ale v transporte do Mauthausenu, kde sa mu v šťastí podarilo dočkať konca vojny.
Za dlhé roky od vojny kríž zarástol a spustol. O jeho obnovu sa postaral miestny obyvateľ Milan Macko z Podhradia. Na pietnom akte pri príležitosti sprístupnenia obnovenej pamiatky sa zúčastnili predstavitelia obce Bošáca, odkiaľ Dr. Továry pochádzal, miestni obyvatelia a historici, ako aj zástupcovia Balneologického múzea v Piešťanoch. Nech toto miesto ostane mementom pred hrôzami vojny.
