Paracyklista J. Metelka: Chcem, aby môj príbeh motivoval ľudí
Po úspešných majstrovstvách sveta v dráhovej paracyklistike v talianskom Montichiari zavítal piešťanský pretekár Jozef Metelka do rodného mesta. Hoci mal nabitý diár, našiel si čas na takmer dvojhodinové nesmierne zaujímavé rozprávania pre Piešťanský týždeň. Piešťanci môžu byť hrdí, že človek s podobným životným príbehom pochádza z ich mesta.
► Pred dvomi týždňami ste na majstrovstvách sveta v dráhovej cyklistike získali striebro na kilometri s pevným štartom a zlato v stíhacích pretekoch na štyri kilometre, v kvalifikácii navyše s vylepšením vlastného svetového rekordu. Spokojný s výsledkami?
Majstrovstvá sveta dopadli podľa predstáv. Najviac som trénoval na stíhacie preteky. Časom z kvalifikácie sa približujem k zdravým dráharom, patrí mi trináste miesto na svete. V budúcnosti túžim po medaile aj v súboji s nimi. Náročné tréningy, vedúce k úspechom, sa začali asi dva mesiace pred šampionátom a posledné štyri týždne len na dráhe. Deň za dňom som na nej makal a vyplatilo sa. Tretia obhajoba zlata vo svete i na Slovensku nemá obdobu.
► Najbližšie týždne a mesiace vás čaká náročný program?
Teraz sa sústredím na cestnú cyklistiku. Onedlho odchádzam do španielskeho Calpe na asi trojtýždňový tréning. Potom ma čaká obhajoba prvenstiev na niekoľkých pretekoch Svetového pohára. Následne už všetko nasmerujem na paralympiádu v Riu, vrchol sezóny.
► V Riu na dráhe i na ceste patríte k veľkým favoritom na zisk medailí…
V Riu chcem ísť všetky disciplíny. Na dráhe kilometer aj stíhačku na štyri, na ceste časovku aj cestné preteky. Na dráhe v podstate viem, proti komu pôjdem, no každý sa na Rio pripravuje usilovne a nič nie je vopred vyhraté. Cestné disciplíny sú nevyspytateľnou lotériou, záleží na množstve okolností.
► Zmapovali ste trate časovky či cestných pretekoch? Sedia vám?
Časovka je v podstate rovinatá, čo by mi mohlo sedieť. Cestné preteky majú riadny kopec, takže si zašliapeme. Nebojím sa, uvidíme ako vyjde deň.
► Nakoľko je reálny váš štart medzi zdravými cyklistami, či už na dráhe alebo na ceste?
Je veľmi reálny a myslím, že nie sú žiadne legislatívne obmedzenia. Stačí, ak ma Slovenský zväz cyklistiky nominuje na takéto preteky. Hovorím o dráhe. Zdá sa, že nakoľko som jediný slovenský jazdec, tak sa príliš nezaujímajú ani o moje súčasné výsledky a časy. Účasť na svetovom pohári medzi zdravými sa dá veľmi dobre mediálne využiť. Rozruch, spôsobený štartom pretekára s karbónovou nohou, prinesie profit slovenskému športu.
► Vyvíjate aj osobnú snahu, keď sa zväz príliš nesnaží?
Nemám prečo tlačiť na pílu. Úlohou pretekára je čo najlepšie točiť pedálmi a robiť výsledky. Samozrejme, mediálne a marketingové povinnosti si rád plním. Stavia ma to do pozície človeka, motivujúceho svojím príbehom iných ľudí. Lobovať a jednať majú funkcionári, takže tieto veci zatiaľ nechávam na iných. Chcem mať aj naďalej výsledky a byť čím ďalej tým profesionálnejší.
► Sen štartovať na Tour de France nepriblížili žiadne rokovania medzi vami a niektorým z profesionálnych tímov?
Zatiaľ nie. Teraz sa sústreďujem len na Rio. Po ňom budem mať dve možnosti. Venovať sa naplno dráhovej cyklistike alebo nechať ju na pokoji a ísť na cestu. Zatiaľ ešte nie som rozhodnutý, uvidíme, čo sa stane po paralympiáde.
► Žijete vo Veľkej Británii. Rezonujú tam medzi ľuďmi vaše úspechy?
V Newporte mám dobré zázemie, všetci ma poznajú a registrujú moje výsledky. Cítim podporu ľudí a ich snahu vyjsť mi v ústrety, keď niečo potrebujem. Ak pretekám za Britániu, som absolútna hviezda s diametrálne odlišným mediálnym priestorom. Napriek tomu, že jazdím ako Slovák a v podstate im zaberám miesto, som tam ako doma.
► Na dráhovú cyklistiku sú na ostrovoch špičkové podmienky. Čo však cesta? Počasie býva nevyspytateľné…
Popravde, snažím sa v Británii príliš netrénovať, no niekedy sa inak nedá. Minulý rok tam počasie vyšlo lepšie ako na Slovensku. Pripravujem sa najmä v španielskom Calpe, kde majú tréningové zázemie všetky svetové tímy. Väčšinou trénujem sám, no naposledy som to skúšal aj s Etixx Quick Step. Pridať sa k profi tímom je pekné, ale zriedkavé spestrenie.
► V svetovej paracyklistike patríte medzi absolútnu špičku tak ako Peter Sagan medzi zdravými. Ste v kontakte?
Prvýkrát sme sa stretli minulý rok na odovzdávaní cien Športovec roka, no chýbal čas na diskusiu. Veľmi mu fandím, priniesol do tohto športu okrem výsledkov zábavu. Treba cyklistiku robiť aj pre potešenie a nielen pre čísla a výsledky.
► Cyklistika je spájaná s dopingom. Dotýkajú sa vás pravidelné kontroly?
Už som si ich veru užil. Po pomerne rýchlom vzostupe v paracyklistike chodila kontrola za kontrolou doma i na pretekoch. Minulý rok prešiel trošku pokojnejšie. Ale aj na poslednom šampionáte si na mňa počíhali, hneď po svetovom rekorde i po finálovej jazde. Sú však slušní, snažia sa a ich práca je potrebná. Musí byť veľké sklamanie, ak sa dozviete, že vás porazil niekto aj vďaka dopingu.
► Do Piešťan prichádzate počas sezóny zriedkavo. Keď ste doma, máte obľúbené trasy na tréningy?
Najmä minulý rok som trénoval aj doma, asi na všetkých cestách v regióne, kde sa dá ísť. Rád si vyšliapnem na Havran či Svrbice, tak isto dobrá je cesta od Hlohovca cez Studenú dolinu smerom na Radošinu. Škoda, že cesty nie sú upravenejšie.
► Tento rok sa cyklistické preteky Okolo Slovenska končia v Piešťanoch. Neprišla ponuka zúčastniť sa alebo robiť ambasádora?
Neoslovil ma nikto. Už som spomínal sklamanie z tunajšieho nezáujmu. Neviem, či účasť pred Riom je vhodnou formou tréningu, ale ak príde ponuka, veľmi rád pomôžem s propagáciou.
