Viera Dusíková: Ženy verzus muži
Muži to majú ťažké. Nám ženám neulahodia. Iba ak kreditkou. Sú múdri, rozhľadení, niektorí trošku spomalení, lenivší, ale zato vynaliezavejší. Myslím si, že práčku, vysávač, naparovaciu žehličku aj automatický gril vymysleli chlapi, lebo sa im ťažilo prať i kropiť bielizeň v rukách a do omrzenia otáčať kľukou, aby opiekli kura či špekáčiky. Preto tu je pokrok a robotika. Roboty však nahrádzajú ľudí a o prácu prichádzajú rovnako ženy ako aj muži. V tomto je rovnoprávnosť.
My ženy mužskú vynaliezavosť neoceňujeme patričným spôsobom. Stále frfleme a pílime im uši. Vyčítame neumyté hrnčeky v dreze, porozhadzované ponožky, slipy aj plastové fľaše pod posteľou, krúžky po pohároch piva na obývačkových stolíkoch, omrvinky pri kredenci, prázdne rolky toaleťáku a zdvihnutú dosku na záchode, chlpy v umývadle, nos v hrnci.
Jediné, čo nás zaujíma, je, koľko peňazí sú ochotní naši drahí obetovať na spoločnú domácnosť. Pýtame sa, či odvezú deti do školy i škôlky, zaplatia zubára aj nákup v mäsiarstve. Veď napokon, mäso jedia hlavne oni. A aké porcie! Tvrdia síce, že ho nepotrebujú každý deň, len my ženy si to myslíme.
Často to medzi nami vrie. Doba je ťažká. Dámy i slečny si zvykli, že každá kabelka, tričko alebo topánočky im budú raz vyhodené na oči. Aj sukne. Ale to je ten lepší prípad. Preto sa všetky tieto veci my ženy snažíme privátne doma neukazovať. A keď ich už drahý uzrie, len hlesneme: „To som kúpila ešte minulý rok.“ Alebo: „V sekáči mali výpredaj po eure. No nekúp to!“
Muži to majú ťažké aj v práci. Napríklad policajt. Zastaví vodičku za prekročenie rýchlosti. Za 68 kilometrov v obci jej môže vziať vodičák alebo vypísať blokovú pokutu! Ukážte mi ženu za volantom, nosiacu bežne pri sebe 60 eur? Iba ak nejaké drobáky na pečivo, maslo a šunku, prípadne kávu s kamoškou. Tvári sa previnilo. Ukáže sympatickému príslušníkovi so služobnou zbraňou po boku obsah tučnej peňaženky. Čuduj sa svete – sú v nej len samé účtenky, navštívenky, preukazy detí do knižnice, rozpis služieb, kartička poistenca a všelijaké iné z lekární, predajní bielizne a ponožiek, z drogérie. Policajt čaká, nazerá. Nevidí žiadne bankovky, len päť eur v minciach a zopár cenťákov. V tom zacíti vôňu jej parfumu a tá ho dostane. Ach, tie cudzie ženy, čo s nimi robiť? „Choďte a dávajte si pozor!“
Ženy to majú ťažké. Ale ak majú správny úsmev, voňajú a sú usilovné ako včeličky, nemali by natrafiť na zlého chlapa. A ak natrafia, nech sa ho zbavia. Napríklad tak, že ho hodia ostatným ženám. Pozor! Platí to aj obrátene.
