Tibor Hlobeň: Šibačkové tradície
Je Veľkonočný pondelok, krátko po dvanástej stredoeurópskeho letného času, a s ťažkým „tenisovým“ lakťom od šibania i ubolenou hlavou od ochutnávky páleného sadám k počítaču, vraj mám napísať sviatočný editoriál. Ako tradicionalistu, dodržujúceho pravidlo z detstva, že úderom dvanástej hodiny šibačka končí, ma predstava o práci v tento deň priam desí!
Aspoň skúsim. Veď veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom, oslavou zmŕtvychvstania, respektíve vzkriesenia Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa síce v Novom zákone nespomínajú, ale najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melitona Sardského už z druhého storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.
Pre pohanov v predkresťanskom období jar symbolizovala zrodenia nového života a plodnosti. Zasvätili jej aj Veľkú noc, keď končil zimný spánok a príroda i ľudia sa prebúdzali k životu. Vodou z potoka starí Slovania počas jarného slnovratu zmývali zo seba choroby a chudobu. Kresťanská cirkev do jednotlivých dní veľkonočných sviatkov nenápadne prepašovala pohanské tradície, napríklad umývanie, a tak sme sa premostili až do súčasnosti.
Svoje šibačkové tradície delím do dvoch období. To prvé v útlom predškolskom veku ma definitívne naučilo rozoznávať pravú ruku od ľavej. Iba so šibákom a v sprievode dákeho chlapa z príbuzenstva ma do veľkonočného sveta vypravila starostlivá mama s poučkou: „A nezabudni pozdraviť a podať ruku!“ Možná strata puncu vychovaného chlapca ma cestou vyprovokovala k vyzvedaniu sa, ktoráže je tá pravá, podávacia končatina. Namiesto vysvetlenia prišiel strýkov názorný príklad. Vtlačil mi šibák do ľavačky a zahlásil: „Touto biješ a druhú podávaš!“ Praktizujem to tak dodnes.
Druhé obdobie prišlo so školskou povinnou dochádzkou. Patrilo k otázke cti vyšibať všetky spolužiačky z triedy, samozrejme, najprv tie najkrajšie. Keďže vkus nás spolužiakov sa líšil, netlačili sme sa všetci vo dverách jednej jedinej devy a dopriali tak všetkým dievčatám viackrát sa počas toho pondelka prezliecť. K šibáku nám totiž pribudli aj jednorazové injekčné striekačky z plastu, najnovší hit vtedajšej medicíny.
Osud mi nedoprial syna, ale obšťastnil ma viacerými dcérami, preto v ostatných rokoch viac než na šibačku myslím na stráženie svojich princezien pred votrelcami. Každý rok ich je menej a menej, ale počul som, že nemenovaná firma chystá obšťastniť trh počítačovou hrou, zameranou na množstvo virtuálne vyšibaných a pooblievaných dievčat. Hurá, tradície zostanú zachované!
