Viera Dusíková: Boj za autonómiu Kanady a Kocuríc
Už celé roky sa zamýšľam nad odtrhnutím piešťanskej Kanady spolu s Kocuricami od kúpeľného mesta. Viem si predstaviť premenu jej uličiek na krajšie, bezpečnejšie a možno i luxusnejšie.
Naposledy mi takéto myšlienky vírili hlavou pri pohľade na stovky plastových obalov, fliaš a tisícky papierov poletujúcich za Tescom. Atmosféru podčiarkoval príšerný zápach tiahnuci sa z kontajnerov s kompostom v mestskom záhradníctve i drozd pobehujúci od odhodenej plechovice piva k hliníkovému obalu energetického nápoja. O fľašiach s vypitým čučom, lemujúcich chodník pre peších, ani nehovorím.
Minule ma však potešil pohľad na paniu zo sídliska Nikola Teslu. Iniciatívne si do podchodu pod železnicu doniesla vlastnú hubku, nádobu s vodou a pokúšala sa umyť modrý nezmyselný nápis nastriekaný na bielej stene. „Panička, mali ste si zobrať ryžák,“ pristavil sa pri nej diskutér. Obaja svorne skonštatovali, že voda a jemná handra nemajú na sprejerov odkaz žiaden účinok. „Pozrite, farba, vraj odolná voči kresbám, sa už odlupuje. Nečudo, veď podchod natierali narýchlo v mraze, aby ho mohli odovzdať. Koľko to vydržalo? Ani nie tri mesiace,“ pripojil sa ďalší muž.
Tu v Kanade je svet iný ako v meste. Sme schovaní za protihlukovou bariérou. Vetry tu dujú silnejšie, v zime je chladnejšie, v lete možno o niečo príjemnejšie ako v zabetónovanom centre bez vyrastených blahodarných stromov. Ešte ďalšiu výhodu majú ľudia žijúci pri železnici. Nemusia si chystať budík na pol siedmu, pretože o strašný šok v spánku sa im postará šialený zvuk klaksónu žlto-modrého rýchlika. V Piešťanoch nezastavuje.
Nespomeniem si na všetky výhody a nevýhody Kanady, do ktorej pri vstupe nemusíte predkladať cestovný pas. Nepotrebujete ani lístok na zaoceánsky parník či letenku. Stačí vám bicykel, nohy, kočík, invalidný vozík, motocykel alebo osobné auto – a ste tu. Vo svete plnom paradoxov – špiny, ale i krásy polí a záhrad, nízkych farebných domčekov, ale aj plechových hangárov firiem, ktoré nepoznajú slovo nadstavba. Ste v svete plnom rozporov…
Ak sa niekedy piešťanská Kanada rozhodne odtrhnúť od kúpeľného mesta a pripoja sa k nej Kocurice s nešťastnými a nefungujúcimi odvodňovacími kanálmi, jedni aj druhí zbohatnú. Pretože dane z firiem v priemyselnom areáli začnú plynúť do rozpočtu odčlenenej periférie. A budeme svetoví!
„To nedovolím, zastavím vám vývoz smetí a dodávku vody,“ žartoval môj známy. Zabudol, že Trnavská vodárenská spoločnosť sídli v Kanade! Tak povedzte, nebolo by nám tu sveta žiť? Tuším začnem bojovať o autonómiu.
