Za maskou havrana sa skrýva Matúš Jenčík, futbalista Moravian
V očiach hokejovej verejnosti doposiaľ vystupoval inkognito, no Piešťanský týždeň prináša jeho odhalenie. Reč je o maskotovi piešťanských havranov Matúšovi Jenčíkovi, ktorý na zápasoch extraligových hokejistov ŠHK 37 zabáva obecenstvo a počas víkendu brázdi futbalové trávniky v drese OŠK Moravany nad Váhom.
► Ako ste sa dostali k práci maskota v hokejovom klube?
Úplnou náhodou. Kamarát Majo mi volal, že potrebujú v ŠHK 37 niekoho na záskok. Premýšľal som o tom cely večer a povedal som si nakoniec, prečo to neskúsiť, a tak som to zobral. Prvú sezónu to bola len výpomoc a potom štafeta maskota ostala už len na mne.
► Vašou úlohou je zabávať fanúšikov a na to treba mať aj povahu. Považujete sa za zábavného človeka?
To je asi otázka na ľudí, čo ma dobre poznajú. Ale osobne si myslím, že ísť životom s humorom je jednoduchšie a sranda musí byť vždy, aj keď na chleba nebude.
► Za dobu, čo sa venujete maskotovaniu, sa vám iste stalo množstvo zábavných zážitkov. Utkvela vám v pamäti nejaká extra vtipná príhoda?
Počas každého zápasu sa niečo zábavné prihodí, ale na nejakú extra pikošku si nespomínam.
► Oblek havrana je poriadne huňatý. Nie je vám v ňom teplo, hlavne, keď sa musíte hýbať, skákať…?
Teplo v kostýme je neskutočné, hlavne na začiatku a konci sezóny, keď je vonku teplejšie, tým pádom je teplo aj na štadióne. Smejem sa ostatným ľuďom, ktorí mi hovoria, že im je na štadióne zima. Mne je tam stále teplo.
► Čo všetko obnáša byť maskotom extraligového klubu?
Ja to neberiem ako prácu, skôr je to zábava a sranda. Mám ľudí povzbudiť a zabaviť, aby oni povzbudzovali našich hokejistov. Hlavne deti sú rady, keď sa so mnou môžu stretnúť, ťuknúť si alebo sa vyfotiť. Niekedy ma až prenasledujú, lebo stále nemajú dosť. Aj dospelí skrývajú v sebe stále trochu dieťaťa a radi si ťuknú pre šťastie za našich, veď sa prišli zabaviť na hokej.
► Málokto vie, že ste aj futbalistom Moravian. Vedia ľudia, že ten pán v maske havrana behá počas víkendov po moravianskom ihrisku?
Rodina a kamaráti vedia aj o mojom veľkom hobby, ktorým je futbal a ktorému sa venujem odmalička. Verím, že ešte dlho budem môcť hrávať.
► Moravanci tento rok súperov v ôsmej lige valcujú a sú v tabuľke
na prvom mieste. Čomu pripisujete túto formu?
Myslím si, že základom je dobré zázemie v klube a dobrá partia hráčov, ktorá sa tam stretla. Zatiaľ nám to ide a hádam to vydrží až do konca sezóny. Radi by sme postúpili do vyššej súťaže.
► Váš klub prežíval v minulých rokoch krušné časy, keď z tretej ligy padol až do ôsmej. Veríte, že svitá na lepšie časy?
Áno, ak budú v klube naďalej dobré podmienky a pohoda, dokážeme to, čo futbalisti pred nami, a posunieme OŠK Moravany čo najvyššie. Začíname celkom zdola, takže nás čaká ešte dlhá cesta a veľa ťažkých i ľahkých zápasov.
► Okrem práce maskota a hrania futbalu študujete na vysokej škole. Darí sa vám všetko skĺbiť?
Tieto mesiace sú pre mňa dosť rušné, nakoľko som začal študovať na vysokej škole, ale snažím sa dobre si zorganizovať čas, aby som všetko stíhal. Či už to je v prvom rade škola, futbal alebo maskot. Aj keď sa stane, že nestíham, mám šikovného zástupcu – môjho brata Juraja, takže v maske havrana je stále Jenčík a zmena je iba v krstnom mene.
