Po stopách dávnych pralesov – jedinečná výstava v múzeu
Stratené pralesy môžete vidieť vo výstavných priestoroch Balneologického múzea v Piešťanoch, vo Vile dr. Lisku. Výstava je zaujímavým tipom aj pre školákov, tráviacich v laviciach posledný týždeň pred prázdninami. Vo vitrínkach môžu obdivovať viac ako osemsto exponátov fosílií zo Slovenska i zahraničia.
Nad vystavenými ukážkami sa človeku zatajuje dych. Za sklom vo vitrínach sa vynímajú žlté drevné opály. Keď sa pozriete pozornejšie alebo si vezmete lupu, objavíte v nich stopy po drevokaznom hmyze, chodbičky vyhrýzané larvami dávnovekých chrobákov do dreva ešte skôr, než sa stihli premeniť na kremíkovú látku. „Krásou vynikajú vzorky listov rastlín v hornine bielej farby z lokality Močiar neďaleko Banskej Štiavnice. Na prvý pohľad pripomína sadru. Je to však diatomit a vznikol usadzovaním kremitých schránok rozsievok na dne dávneho sladkovodného jazera,“ uviedol pre Piešťanský týždeň autor výstavy Tomáš Mlynský z Balneologického múzea.
Jantár, opál, rastliny
Výstava je rozdelená na tri časti. Prvá je venovaná skamenenej živici dávnych stromov – jantáru. Návštevník sa dozvie, ako vznikol, aké má vlastnosti a kde sa nachádzajú jeho najznámejšie náleziská. Jantár často obsahuje organické zvyšky, najčastejšie hmyz, rastliny a vzácne stavovce. „Pre zvýšenie atraktivity sme pre návštevníkov vybrali vzorky jantáru obsahujúce fosílny hmyz,“ skonštatoval prírodovedec.
Fotografka múzea Eva Drobná odfotografovala zväčšeniny tohto hmyzu, a tak prostredníctvom snímok uvidíte v jantároch chrobáka, podobajúceho sa komárovi, lienku alebo miniatúrneho pavúka.
Druhá časť výstavy predstavuje drevný opál, čiže silicifikované – prekremenelé drevo. Vzniklo impregnáciou dreva roztokom kyseliny kremičitej. Zrod týchto svedkov dávnej histórie našej planéty úzko súvisí so sopečnou činnosťou na Slovensku v období treťohôr, preto je výskyt drevných opálov viazaný na vulkanické pohoria – Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Slanské vrchy, Poľanu a pod.
Posledná časť výstavy prezentuje vznik a vývoj rastlín od prvých suchozemských z obdobia silúru až po súčasnosť. Vystavované exponáty pochádzajú zo Slovenska i zahraničia.
Magnólia z Prašníka
Aj náš región je bohatý na zaujímavé skameneliny. Medzi významné exponáty patria nálezy druhohornej flóry z Prašníka, objavené neďaleko bývalého pionierskeho tábora. V kriedových sedimentoch sa našli početné zvyšky rastlinstva. Medzi najčastejšie patria úlomky vetvičiek ihličnanov rodu Geinitzia a listy rôznych druhov papradí. Vzácnosťou je krásne zachovaný list magnólie.
Ďalšou významnou lokalitou je Rádiový vŕšok, čiže bančianska Červená veža. Vekovo je oveľa mladšia ako Prašník, spadá do obdobia treťohôr. „V tejto oblasti vystupujú na povrch takzvané piešťanské pestré vrstvy – piešťanská formácia. Sú to pestrofarebné lavice pieskovcov a zlepencov, v ktorých sa bežne nachádzajú odtlačky listov briez, jelší, topoľov, bukov a dubov,“ uviedol T. Mlynský.
Na Červenej veži, alebo ak chcete na Rádiovom vŕšku, objavili aj celé časti kmeňov stromov. Chcete ich uvidieť? Až do 14. augusta si ich môžete pozrieť zblízka vo Vile dr. Lisku na Štefánikovej ulici. Výstava je otvorená v pracovné dni. Ale aj každú nedeľu poobede od jednej do piatej hodiny popoludní.