P. Vabroušek: Do Piešťan sa rád vraciam a Slovakmana chcem vyhrať

► Aké preteky máte v pláne absolvovať v tejto sezóne?
Mám za sebou Isramana v Izraeli a Challenge Ironman na Novom Zélande. Pred dvomi týždňami som v Bratislave bežal maratón a počas uplynulého víkendu som absolvoval polmaratón v Kroměříži. Po ňom som hneď odlietal na severný pól, kde 8. apríla pobežím maratón, -aktualizované- na severný pól odletela druhá polovica pretekárov až dnes 11. apríla pre nepriaznivé počasie. Tam ma pozvali organizátori na základe toho, že som na južnom póle vyhral maratón a stokilometrový beh. To je najväčšie spestrenie tohtoročnej sezóny. Potom už začína letná sezóna, keď prakticky každý víkend absolvujem nejaký triatlon, či už na polovičnej trati, alebo dlhý ironman. Začiatkom mája štartujem na Ironman Australia. V priebehu leta absolvujem nejakých desať triatlonov.

► Prvého augusta vás opäť uvidíme v Piešťanoch na Slovakmanovi 226, kde vás ešte nikto neporazil. Čím je to, že tento triatlon máte v takej obľube a darí sa vám tu?
Už päť-šesť rokov mám sen zúčastniť sa Norsemana v Nórsku. Sú to úžasné preteky, pláva sa v ľadovom fjorde, bicykluje sa v horách a beh končí vo výške 2000 metrov nad morom. No ten je práve v termíne, keď sa koná Slovakman. Zatiaľ však vždy zvíťazil Slovakman, pretože je na ňom úžasná atmosféra a vždy sa do Piešťan rád vraciam.

► Čím si vysvetľujete svoju suverenitu? Nevyhovovalo by vám, ak by vás niekto popreháňal?
Každý rok ma niekto popreháňal, nebolo to tak, že by som mal veľký náskok. Honza Jakubíček mi bol vlani v pätách takmer celú cyklistiku a rozhodovalo sa až v behu. Aj pre Slovakmana by možno bolo dobré, aby ma konečne niekto porazil, ale toto je situácia, s ktorou sa stretávam už 17 rokov, pretože v Čechách a na Slovensku ma na ironmanskej trati nikto nezdolal. Je možné, že niekoľko generácií triatlonov som trochu znechutil, ale je to na nich. Pred cieľom na nikoho čakať nebudem. Tento rok budem mať 42 rokov, takže šancu poraziť ma majú rok od roku čím ďalej, tým väčšiu. Vždy však idem vyhrať a dúfam, že v Piešťanoch vyhrám aj teraz.

► Organizátori Slovakmana 226 prichystali aj kratšiu verziu Slovakman 113, ktorý sa uskutoční v Šamoríne. Budete štartovať aj tam?
Šamorín znie lákavo, no, bohužiaľ, som už Českej triatlonovej asociácii potvrdil účasť na majstrovstvách Európy v dlhom triatlone v Anglicku. Na minuloročnom európskom šampionáte som skončil piaty, takže sa budem snažiť to zopakovať a možno aj vylepšiť.

► Nie je tajomstvo, že organizátori by jedného zo Slovakmanov radi posunuli do svetovej série Ironman alebo Challenge Family Triatlon. Pravdepodobnejšie vyzerá druhá možnosť, no nie je to až také jednoduché. Aký je na to váš názor?
Organizátori Challengu, ktorí majú na starosť prijímanie nových pretekov do série, mi spomínali, že koncom minulého roku mali asi 140 žiadostí o prijatie. Je treba mať silného partnera, dobrú históriu, lokalitu, ale treba aj zapadnúť do celosvetovej koncepcie tejto série. Preteky na Slovensku by tam určite patrili, ale dostať sa tam je náročné. Nakoľko na Slovensku je zatiaľ triatlon v rozvoji a nevenuje sa mu veľa hobbíkov, tak je pre organizátorov lepšie spraviť ďalších desať pretekov v USA, pretože tam je to doslova narvané. Nemá zmysel priviesť na Slovensko tisíc cudzincov a mať na štarte sto domácich. Koncepcia určite vedie cez doplnkové preteky, cez minitriatlony, krátke šprint triatlony a podobne. Tie pritiahnu divákov na hlavný triatlon a zároveň absolvujú preteky, ktoré ich nezničia a zabavia sa pri nich, čím budú mať pocit, že sú súčasťou veľkej akcie. Je treba zapojiť hlavne mládež, ale aj dospelých. Začalo to tak fungovať všade na svete, už aj v Česku sa to rozširuje, tak dúfam, že je otázkou času, kedy to vypukne na Slovensku.

► Načrtli ste, že sa chystáte absolvovať maratón na severnom póle. V minulosti ste vyhrali maratón i ultramaratón na 100 kilometrov na južnom póle. Čím vás láka takéto dobrodružstvo?
Bolo to niečo dynamicky iné, čo som dovtedy absolvoval. Asi rok som sa na to intenzívne tešil a zhruba mesiac a pol špecificky pripravoval. Každopádne to bol jeden z mojich najkrajších športových zážitkov.

► Môžete nám priblížiť, ako sa dá na podujatie v takých extrémnych podmienkach pripraviť?
Najlepšie by bolo odísť niekam do hôr, kde je zima, vyššia nadmorská výška a behať tam. Lenže doma mám dve deti, tak to nepripadalo do úvahy. Pripravoval som sa v domácich podmienkach a improvizoval som. Pravidelne som navštevoval polárium a na bežecké tréningy som chodil do mraziarní v Uherskom Brode, kde som sa v mínus 26 stupňoch pohyboval vo veľkých mrazákoch. Bol to však taký polobeh, pretože to bola 25-metrová chodba a príliš behať sa tam nedalo. Snažil som sa tam hlavne trénovať priedušky a dýchanie. Človek v Antarktíde beží po veľmi náročnom povrchu. Niekde sa to šmýka, inde zase prepadá, takže na to som sa snažil pripraviť v lese,
kde trénujem prakticky celý život a už som na nerovný povrch zvyknutý.

► Nemali ste z toho strach? Predsa len, príroda v arktických podmienkach býva nevyspytateľná.
Na preteky som sa tešil. Keby som mal strach, nešiel by som tam. Veril som, že som sa dobre pripravil. Vedel som, že s mojou váhou 80 kilogramov môžem mať výhodu a môžem atakovať traťový rekord. Mne sa ho dokonca podarilo prekonať.

► Zažili ste počas týchto pretekov aj nejaké nepríjemnosti?
Niektorým omrzli prsty, pretože sa im spotili rukavice a potom im to zmrzlo. Jedna žena zase nedodržala predpísané okuliare a chytila ju snežná slepota.

► Mohli by ste nám ako laikom priblížiť, ako prebieha občerstvovanie počas maratónu alebo ultramaratónu na južnom póle?
Sú pripravené občerstvovacie stanice. Pri maratóne bola jedna, po 21 kilometroch. Pri ultramaratóne boli po desiatich kilometroch. Zabehli sme do vyhriateho stanu, kde bolo všetko možné, aj bežné jedlá. Takisto boli aj menšie občerstvovačky vonku na mraze. Ja som riešil tak, že som mal na chrbte termovak s iontovým nápojom. Vedel som, že každých 10 minút sa musím napiť, aby mi nezamrzol, no o chvíľu som to prešvihol a už som sa nenapil. Energetické gély som mal medzi vrstvami oblečenia, kde mi nezamrzli.

► Máte prehľad, koľko pretekárov absolvovalo maratón na oboch póloch Zeme?
Veľa. Na moje prekvapenie som sa však stal členom exkluzívneho klubu Seven Continents Marathon Club, kde je asi 200 členov, ktorým sa podarilo absolvovať maratón na všetkých kontinentoch.

► Absolvovali ste množstvo pretekov v rôznych kútoch sveta. Máte ešte nejaké pretekárske sny?
Pretekov je veľmi veľa a množstvo z nich, ktoré som neabsolvoval, bolo preto, že mám dve deti a snažím sa byť 80-90 percent roka doma a venovať sa im. Nechodím na žiadne sústredenia a preteky si vyberám podľa toho, kam sa chce rodine so mnou cestovať. V budúcnosti by som chcel absolvovať spomínaný Norseman alebo napríklad Marathon des Sables – prebeh Saharou. S ohľadom na rodinu si tieto sny plním postupne. Bolo by ľahké odísť na celý rok a chodiť z pretekov na preteky, no ja chcem byť pri rodine.

►  Vravíte, že rodina je na prvom mieste. Majú vaši najbližší vplyv na to, ktoré preteky si vyberiete?
Samozrejme, dohadujeme sa, že kam by rodina so mnou chcela ísť.
Snažím sa to takto prepojiť a byť čo najviac s nimi. Moje zamestnanie mi umožňuje byť svojím pánom. Mám vlastný klub, takže moji partneri a sponzori túto potrebu plne rešpektujú. Žijem si svoj sen. Absolvujem preteky, kde sa mi páči a kde mi ponúknu dobré štartovné.

►  Naposledy ste na Slovensku pretekali v marci na bratislavskom maratóne. Čo vás na ňom lákalo?
Rodine sa v Bratislave páči. Boli sme tu už dvakrát a vždy tu ostaneme celý víkend. Pretekala aj moja trojročná dcéra. Ja so synom sme si dali najskôr v sobotu na rozbeh minimaratón. V nedeľu som absolvoval maratón a syn polmaratón. Užili sme si celý víkend, pozreli sme nejaké pamiatky, pobehali obchody.

►  Budete mať 42 rokov, no na vašej výkonnosti to vôbec nie je poznať a doslova „zrejete ako víno“. Máte nejaký recept na športovú dlhovekosť?
Utriediť si priority a nežiť iba triatlonom. Celý život žijem hlavne rodinou a napriek tomu, že triatlon nás živí, tak ho vnímam ako koníček. Keď dotrénujem alebo absolvujem preteky, v tej chvíli pre mňa triatlon končí a venujem sa rodine. Tých faktorov je však veľa a bolo by nadlho ich vymenovávať.

►  Na záver vás trochu vyskúšam zo štatistík. Máte prehľad, čo ste všetko v kariére už absolvovali?
Dlhých triatlonov som absolvoval vyše 150, z toho som vyhral asi 40. V oficiálnych ironmanoch mám 78 umiestnení v prvej desiatke. Maratónov som bežal asi 50, ďalej štyri alebo päť ultramaratónov a polovičných a stredných triatlonov možno ďalšiu stovku, takže som absolvoval vyše 300 pretekov. V žiadnom prípade som sa však o podobné rekordy nikdy nesnažil, nemám v hlave nejaké hranice, že koľko ich chcem prekonať. Pretekanie ma strašne baví, napĺňa a koniec-koncov aj živí. A pokiaľ ma to bude baviť a živiť, nemám dôvod skončiť. Myslím si, že aj keď ma mladší triatlonisti prevalcujú, pri športe by som rád zostal a robil ho aspoň na rekreačnej úrovni, ako to robia tisícky ľudí vo svete.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 15, ktoré je v predaji od 7. apríla.