Olympijskí víťazi Pribilinec a Mečíř debatovali so žiakmi z Moravian

Olympijskí víťazi žiakom porozprávali o svojich začiatkoch i o ich športovej kariére. „Najskôr som začínal s behom na lyžiach a k chôdzi som sa dostal viac-menej náhodou. Ukázalo sa, že som v nej celkom dobrý, a po dlhšom váhaní som sa jej začal venovať naplno. Československo a Slovensko som reprezentoval takmer 13 rokov a vždy som sa držal medzi špičkou. Podarilo sa mi získať viacero cenných kovov z významných podujatí,“ povedal J. Pribilinec, ktorého pri mikrofóne vystriedal M. Mečíř: „V mladosti som popri tenise hrával basketbal, volejbal a venoval sa atletike. Volali ma aj do basketbalovej triedy a chvíľu som aj plával. Sledoval som všetky hokeje a futbaly, čiže šport ma odmalička lákal. Otec s bratom však hrávali tenis a ten u mňa napokon zvíťazil.“
Obaja športovci priznali, že ich veľmi mrzelo, že sa nemohli zúčastniť olympiády v Los Angeles v roku 1984, ktoré Československo bojkotovalo. Obaja boli vtedy vo výbornej forme, no ako sa neskôr ukázalo, tá vygradovala práve o štyri roky neskôr v kórejskom Soule. Tam sa ako prvý tešil zo zisku cenného kovu v chôdzi na 20 kilometrov J. Pribilinec. Jedna zo žiačok sa ho opýtala, aké mal po dobehnutí pocity. „Ťažko sa o tom hovorí, bolo to niečo neopísateľné. Vyhrať olympiádu je mix pocitov – vyčerpanie, pocit radosti šťastia, satisfakcia,“ uviedol J. Pribilinec.
Jedného z učiteľov zasa zaujímalo, či obaja víťazi spoločne svoj úspech oslávili. „Ani si nepamätám, či sme to spolu oslávili, pretože sa zo Soulu odlietalo na etapy. Jožko vyhral o pár dní skôr, a keď sme mali na izbe besiedku a ukázal nám medailu, tlačili sa nám až slzy do očí a obrovsky to motivovalo aj mňa,“ povedal M. Mečíř.

Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 50, ktoré je v predaji od 9. decembra.