Chceme hokej v Piešťanoch?
Čo si budeme nahovárať, chodenie na hokej v našom meste už asi nie je také cool ako dva roky dozadu. Búchali sa vtedy tri tisícky fanúšikov piešťanského hokeja do pŕs, ktorý chodí od ktorého na hokej dlhšie, ktorý je od ktorého väčší fanúšik.
Po dvoch sezónach tretina z nich, mysliac si, že odchodom niektorých opôr klubu za lukratívnejšími zmluvami sa naša loď rýchlo poberie ku dnu, hokej v meste odignorovala.
Druhá tretina, večne frfľajúca na drahé vstupné, radšej počas prvého domáceho zápasu sezóny s úradujúcim majstrom extraligy preinvestovala nejakú tú dvacku na pivnom festivale v centre mesta a celému Slovensku na smiech, žiaľ, všetkým, ktorým na hokeji v Piešťanoch záleží, na plač, sa na spomínanom zápase zúčastnilo 860 duší.
Škoda, že tí „najvernejší“, ktorí sa už jednoducho nedokázali na podľa nich neatraktívnu hru havranov ďalej pozerať, nezaregistrovali zmeny v našom mužstve. Nezaregistrovali hlavne zmenu herného systému z defenzívneho na prudko ofenzívny. Veď i napriek tomu, že sme zatiaľ odohrali iba jeden domáci duel (druhý domáci zápas sa uskutočnil v nedeľu, ŠHK 37 zvíťazil nad Žilinou 7:4 – pozn. red.) a v celkovom sumáre máme o zápas, dva menej ako zvyšok tabuľky, v počte nastrieľaných gólov sme v jej hornej polovici a zďaleka to nepripomína minulosezónne gólové suchoty.
Odišli známe mená a boli nahradené „menej“ známymi? Kto videl niektorý zo štyroch tohtosezónnych zápasov, musí uznať, že akože pozliepané mužstvo absolútne nepripomína sláčikové kvarteto melúce na Titanicu z posledného. Najčerstvejší zážitok z toho majú kamaráti z mesta trdelníkov, potvrdiť to môžu vicemajstri aj s majstrom.
Čo tak sa ísť na vlastné oči pozrieť, či reči o zatraktívnení našej hry nie sú len rečami? Čo tak zaplniť tribúny štadióna v počtoch, aké si mužstvo pod vedením Romana Sýkoru zaslúži? Čo tak prispieť svojou účasťou k tomu, aby hokej v našom meste prežil?
