Splnený krasokorčuliarsky sen Piešťanca T. Čeleša
Narodil sa a vyrastal v Piešťanoch, ale už počas dospievania sa od svojich rovesníkov v mnohom odlišoval. „Pamätám si na deň, keď som doma povedal, že chcem byť krasokorčuliarom. Mamina na mňa vyjavene zazrela a opakovane zvažovala moju požiadavku,“ spomína na začiatky svojej ranej kariéry 20-ročný Timotej Čeleš.
Pri otázke, či sa so svojím nečakaným záujmom o tento ľadový šport stretol v rodine s pochopením, sa pousmial. „Netvrdím, že môj záujem o krasokorčuľovanie rodičov neprekvapil, ale až doteraz boli mojou najväčšou oporou.“ Ich prvé kroky hneď na druhý deň viedli na zimný štadión v Piešťanoch – rodisko ľadových snov. Sezóna už bola rozbehnutá a nebolo vôbec ľahké začať s trénovaním.
Ťažké začiatky
Byť mladým chlapcom a krasokorčuliarom zároveň nie je na ľade žiadnym prekvapením. Timotej však doteraz spomína na neporozumenie hlavne zo strany jeho spolužiakov. „Začiatky neboli ľahké a nikdy v ničom nie sú, nič ma však od krasokorčuľovania neodradilo.“ Počiatočná nedôvera Timotejovho okolia postupne ustupovala po prvých menších-väčších úspechoch. „Začal som s tréningom ako osemročný. V prvom rade som začal s učením korčuľovania, keďže som to predtým nevedel, neskôr pribudlo i trénovanie prvých jednoduchých skokov.“ Nasledovalo trénovanie lutzov, rittbergerov, toeloopov, flipov, lutzov a salchowov – základných krasokorčuliarskych skokov, ktoré krasokorčuliarom – amatérom istý čas trvajú, aby boli privedené k dokonalosti.
Prvé úspechy
„Postupne som začal objavovať čaro skokov na ľade, ktoré som dlho trénoval, ale nezdal som sa.“ Ranné vstávania, niekoľkonásobné denné tréningy, neustále naháňanie sa medzi školou a ľadom spôsobilo to, že jeho športom začala postupne žiť celá rodina. So športom sa už odjakživa spája súťaženie a po roku a pol stáleho trénovania prišla pre Timoteja prvá výzva – oficiálne krasokorčuliarske preteky. „Na prvé preteky nezabudnem. Mal som vtedy deväť rokov a súťažil som v kategórií staršia nádej, čo bola pre začiatočníka v mojom prípade nevýhoda. Nemal som však na výber, pretože som začal so športom neskôr, čo zapríčinilo to, že som preskočil niekoľko kategórií.“ Prvé preteky statočne odjazdil. „Moja súťažná jazda vtedy obsahovala zopár jednoduchých skokov a krokových variácií.“
Klasická krasokorčuliarska jazda spočíva vo výbere hudby a choreografie, ktorú pre Timoteja zostavoval jeho tréner. „Aj keď je výber hudby a choreografie výhradne vecou trénera, som rád, že som sa do toho vždy priamo či nepriamo zapájal aj ja, hlavne, čo sa týka výberu hudby.“ Tá musí byť bez slov, ide teda o spojenie melódie a pohybov na ľadovej ploche. A ktoré preteky z plejády tých, čo nasledovali, boli pre Timoteja najvýznamnejšie? „Určite to boli medzinárodné preteky Mozart Cup v Salzburgu z roku 2007. Umiestnil som sa na tretom mieste. Súťažili sme vtedy desiati. Trénoval som necelých päť rokov. Moja vtedajšia jazda zahrňovala dvojité skoky, medzi nimi bol i jednoduchý axel, ktorý mal byť ozdobou celej jazdy.“ Je síce jednoduchý – jeden a pol obrátky na ľade, ale radí sa medzi dvojité skoky.
Medzi najväčšie Timotejove úspechy však určite patrí i titul majstra Slovenska.
